Dnešné prvé čítanie nás upozorňuje na nesprávne chápanú chudobu. Veľmi často sa stretáme s poznámkami typu: „Cirkev katolícka je bohatá, pretože má krásne chrámy, veľkolepé bohoslužby, páli hodne sviečok, nešetrí zlatom pri tvorbe kalichov a monštrancii.“ A môžeme vidieť, že je to naozaj tak. A keby boli ľudia lepší, vystavovali by sme Telo Kristovo v prekrásnych monštranciách, ktoré pochádzajú zo stredoveku a mnohé z nich sú zdobené vzácnymi kameňmi. Nešetrili by sme ani diamantmi, keď ide o úctu k Božím tajomstvám. Myslíte si, že je to pomýlený postoj? Počúvajte, čo hovorí Božie Slovo: „Kto ešte zostal medzi vami, čo videl tento dom v jeho prvej sláve? A ako naň hladíte teraz? Nezdá sa vám, akoby bol ničím?…Vzchopte sa a pracujte, lebo ja som s vami….Ešte chvíľu a ja pohnem nebesia i zem, more i súš. Pohnem všetky národy; prídu skvosty všetkých národov. Moje je striebro a moje je zlato, hovorí Pán zástupov.“
Naozaj, komu má slúžiť zlato a striebro? Jeho najdôstojnejšie miesto je v bohoslužbe. Často svoje smrteľné telá zdobíme zlatom a šperkami. Obyčajne to chápeme ako prejav a znak lásky medzi snúbencami, keď si vymieňajú zlaté obrúčky, ale často sa tak stane i v manželstve, že manžel kúpi svojej manželke, nejaký šperk ako prejav jeho lásky. O čo viac si túto formu našej lásky a úcty zaslúži Nesmrteľný Kráľ vekov. Nejde tu o žiadnu hrabivosť ale o správne miesto. Tak ako umelecké prejavy sú najvhodnejšie a najdôstojnejšie uložené v chráme na okrasu Božieho domu, tak aj najdôstojnejšie umiestnenie klenotov je v božom chráme. Kultúry staroveku toto veľmi dobre vedeli a na chrámoch nikdy nešetrili.
Božie Slovo volá: „Moje je striebro a moje je zlato.“ V ľudských rukách je často zdrojom nevraživosti, vyvoláva žiarlivosť a lakomstvo. Ak ho však umiestnime na miesto, ktorému patrí, nájdeme pokoj. „Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako sláva prvého, hovorí Pán zástupov.“ Tieto slová nehovorím preto, aby som zveľadil cirkevný majetok, ale preto, aby ste sa zbavili škrupúľ pred tými, ktorí by najradšej videli v kostole len holé steny a prázdny priestor. Nechcem tým poprieť, že ako miesto sústredenia na vnútornú modlitbu, je možno práve takto chudobne zariadený chrám vhodný. Tak to môžeme vidieť v niektorých kostoloch kontemplatívnych rádov.
Všetko stvorenie je pozvané účastniť sa na oslave Boha Stvoriteľa. Keď si všimneme príkazy Starého zákona týkajúce sa bohoslužby, zistíme, že naša katolícka bohoslužba stále poriadne zaostáva za SZ bohoslužbou, samozrejme len čo sa týka vonkajšej veľkoleposti.
Možno si niekto pomyslí: „Prišiel som do Františkánskeho kostola a čakal som kázeň o chudobe a tu počujem obhajobu pompéznosti a bohatstva našich chrámov. Pozrime sa teda, čo si o týchto veciach myslel sám sv. František: „Uvedomme si my všetci duchovní, akého veľkého hriechu nevedomosti sa mnohí dopúšťajú proti Najsvätejšiemu Telu a Krvi nášho Pána Ježiša Krista a jeho presvätým menám a napísaným slovám, ktoré toto Telo sviatostne sprítomňujú. Vieme, že toto Telo nemôže byť, dokiaľ nie je sviatostne sprítomnené slovom. Veď na tomto svete máme a vidíme telesne z Najvyššieho len jeho Telo a Krv, mená a slová, ktorými sme boli stvorení a vykúpení zo smrti k životu.
Všetci tí, ktorí spravujú tieto presväté tajomstvá a zvlášť tí, ktorí ich spravujú bez patričnej úcty, nech vo svojom vnútri uvážia, aké úbohé bývajú kalichy, korporále a plátna, na ktorých sa obetuje Telo a Krv nášho Pána. A mnohí ich uchovávajú na nedôstojných miestach, prenášajú neúctivo, nehodne prijímajú a podávajú druhým bez rozlišovania. Tiež jeho napísané mená a slová bývajú niekedy pošliapané, pretože človek telesne zmýšľajúci neprijíma tieto veci, ktoré pochádzajú od Božieho Ducha.
Či vás nepohne k milujúcej oddanosti to, že On, dobrotivý Pán, sám sa našimi rukami podáva a my sa ho dotýkame a denne svojimi ústami prijímame? Alebo nevieme, že sa dostaneme do jeho rúk? Preto sa vo všetkých týchto i ostatných veciach rýchlo a dôkladne polepšime. A kdekoľvek je najsvätejšie Telo nášho Pána Ježiša Krista uchovávane nedôstojným spôsobom alebo len tak ponechané ležať, nech je odtiaľ odnesené, uložené na drahocennom mieste a starostlivo uzavreté. Tak isto ak sa nájdu napísané mená a slová Pána na nečistých miestach, nech ich zoberú a uložia na čestnom mieste.
A my vieme, že toto všetko máme pred všetkým inými vecami zachovávať podľa prikázania Pána a ustanovenia matky Cirkvi; a kto to nerobí, nech vie, že za to bude musieť zložiť účty v súdny deň pred naším Pánom Ježišom Kristom. A kto tento list nechá opísať, aby bol lepšie zachovávaný, nech vie, že za to dostane požehnanie od Boha nášho Pána“. (List Všetkým duchovným).