25. nedeľa cez rok „B“ – (Mk 9,30-37)

V dnešnom evanjeliu vidíme Pána Ježiša, ako dáva apoštolom zvláštnu lekciu. Evanjelium hovorí: „Ježiš však nechcel, aby to niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov. A hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. A zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Oni však nechápali tieto slová, no spýtať sa ho báli.“ Ježiš otvorene hovorí o svojom utrpení. Túto lekciu nedokázali pochopiť ani tí, ktorí mu boli najbližší. Keď Pán Ježiš vysvetľoval svojím učeníkom, že bude trpieť, ako sme to počuli v evanjeliu, nemohli ho pochopiť. Oni si Mesiáša predstavovali úplne inak. Pravdepodobne ako toho, ktorý ich vyslobodí od každej formy utrpenia. Keď im hovoril o svojom vzkriesení, tiež to nemohli pochopiť.

Aj dnes existujú ľudia, ktorí sa utrpenia nielen boja, ale ktorí sa mu za každú cenu usilujú vyhnúť. Človek však objavuje, že utrpenie je tým ťažšie, čím viac sa snažíme pred ním unikať. Existuje iná extrémna skupina ľudí, ktorí považujú utrpenie za tak dôležité a záslužne, že sú ochotní spôsobovať si ho sami, ak momentálne netrpia. Zvlášť medzi nami kresťanmi sa objavuje názor, ktorý chce utrpenie postaviť do takého svetla, akoby nás bez neho Boh ani nemohol prijať.

Pán Ježiš určite neprišiel len preto, aby trpel. 33 rokov žil medzi ľuďmi normálnym ľudským životom, bez nejakej prehnanej askézy, okrem 40 denného pôstu na začiatku verejného účinkovania. Ježiš prehlasuje: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný.“ Ježiš stojí predovšetkým v službe Večného Života, ktorý je kvalitou rozdielny od života, ktorý žijeme tu a ktorý ustavične smeruje ku smrti. Boh je Život. Cirkevní otcovia tvrdia, že Boh Otec by nikdy nesúhlasil so smrťou svojho Syna, keby súčasne nezamýšľal aj jeho slávne Vzkriesenie. Boh nechce smrť. Ak ju pripúšťa, tak nie pre ňu samu. Ona nie je cieľom, je len prostriedkom. Pán Ježiš nám prišiel zjaviť, že smrť je bránou k Večnému životu. Prišiel nám zjaviť, že Boh človeka miluje aj v jeho smrti.

Izrael zakúsil počas svojich dejín túto Božiu lásku. Pán Ježiš na tomto svedectve Božej lásky k ľudom, ktorú sám zjavoval každým svojím skutkom a slovom, trval aj napriek odporu, s ktorým sa stretával. Na naplnení svojho poslania zotrvával aj vtedy, keď sa rozhodli, že ho usmrtia.

Pán Ježiš skutočne neprišiel predovšetkým trpieť a zjaviť nám cestu utrpenia, ale prišiel predovšetkým ukázať, že cieľom človeka je Boh Láska. A pretože sme narušení hriechom, je táto cesta k Bohu tiež cestou bolestnou. Zomrel ako nevinný na kríži za nás, z lásky k Otcovi i k nám. Ukázal nám, že ani my sa nemusíme báť bolesti a smrti, ak sme uverili a prijali jeho cestu, ktorá nás vyslobodzuje z moci hriechu.

Bolo by nespravodlivé a nepravdivé, keby sme tvrdili, že náš Boh je milovník utrpenia a bolesti, ktorú ľuďom s radosťou nadeľuje. Ale tiež by bolo nepravdivé, keby sme tvrdili, že Ježiš nás už teraz vyslobodzuje od všetkých bolestí a utrpenia. Utrpenia má zmysel tam, kde zjavuje chorobu a vedie k uzdraveniu.

Keby sme teda chceli v krátkosti vyjadriť, čo vlastne Ježiš chcel povedať svojím učeníkom, keď ich zasväcoval do tajomstva svojho utrpenia, mohli by sme to vyjadriť aj kratučkou výzvou: „Nebojte sa!“ I keď sa nám zdá, že z ľudského hľadiska všetko dopadá katastrofálne, Božia vec sa tým neničí, naša záchrana sa uskutoční. Žiadne utrpenie, ktoré človek podstúpi a žiadne zlo, ktoré nás môže stretnúť na životnej ceste, nie je silnejšie ako Božia láska. Tá je tak silná, že prekoná i smrť, čo znamená vzkriesenie.

Keď Ježiš hovoril svojím učeníkom, že bude trpieť, zomrie a na tretí deň vstane z mŕtvych, nehovoril to preto, aby ich strašil. Zjavoval tým Pravdu. Podobne, keď sme my sami vyzvaní, aby sme uvažovali nad svojou smrťou, nemalo by to byť pre nás prameňom strachu a hrôzy. Sme pozvaní k nasledovaniu: to obsahuje v sebe aj utrpenie a smrť, ale to znamená tiež aj vzkriesenie.

Sv. Karol Boromejský nás všetkých napomína slovami: „Kresťan má byť vždy pripravení na dve veci: na smrť a na sväté prijímanie.“ Totiž v obidvoch prípadoch sa deje to isté: „Pán prichádza, vyjdite mu v ústrety!“