Božie Slovo nám dnes skrze proroka Izaiáša dáva zvláštny príkaz: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku.” Je zvláštne, že napriek tomu, že mnohí sme Krista osobne prijali do svojho srdca a snažíme sa žiť podľa jeho vôle, sme pozvaní k tomu, aby sme ho hľadali. Dokonca i samotná Matka Božia ho musela tri dni hľadať, keď sa jej stratil v chráme. A takisto bola skúšaná jej viera, keď ho videla umierať na kríži. Prečo je potrebné hľadať Pána? Boh sám nám odpovedá v ďalšom texte: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán!“ Božie myšlienky nie sú vôbec tak samozrejme pre naše myslenie ako sa často nazdávame. Všetci sme na ceste k Bohu, ale je to cesta stáleho približovania.
Katechizmu nás poučuje, že po dedičnom hriechu sa rozum človeka zatemnil a vôľa naklonila k zlému. Preto, že náš rozum stratil nadprirodzené svetlo, mnohé Božie myšlienky sa nám zdajú bláznovstvom. Často nám dá veľmi zabrať pokiaľ zistíme, aký je Boží úmysel a aká je jeho vôľa. Napríklad rozlúštiť tajomstvo utrpenia, ktoré na mňa doľahlo.
Prečo hovorí prorok: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku!“ Čas, v ktorom žijeme, je Božou milosťou. Dostali sme ho, aby sme mohli dozrieť k poznaniu a ku stretnutiu s Bohom skrze pokánie. Človek sa hriechom odcudzil Bohu. Sám seba prežíva ako bytosť prázdnu, nenaplnenú a nespokojnú. Svoju prázdnotu rieši dvoma spôsobmi, z ktorých je len jeden správny. Buď robí pokánie, v ktorom sa očisťuje od hriechov, aby sa raz mohol s Bohom stretnúť, alebo žije v hriešnej zábave, akoby i tým chcel Bohu naznačiť, že mu až tak veľmi nechýba, že si stačí sám a tak završuje svoj hriešny stav. Človek má právo na zábavu, ako na oddych po namáhavej práci, ale nie na život, v ktorom je zábava zmyslom i vrcholom. Tento čas sme dostali, aby sme konali pokánie. Dnes si každý sám za seba má položiť otázku: „Ako som využil čas, ktorý mi bol od Boha daný ako milosť? Bolo v ňom prevaha zábavy, keď som žil len pre seba, alebo som sa snažil svojím životom v pokání hľadať stratené Božie priateľstvo. Len ten čas ma cenu, ktorý sme prežili v milosti posväcujúcej. Len v milosti posväcujúcej rastie človek do podoby, ktorú od neho Stvoriteľ vyžaduje a právom očakáva. Boh sa nás môže opýtať: „Ako si odpovedal na moje Slovo, skrze ktoré a pre ktoré si bol stvorený?“
Ak svoj čas premárnime hriešnymi zábavami, ak si budeme myslieť, že je čas napr. na hriešny program, budeme veľmi smutne zaskočení v posledný deň. Nič si z tohto sveta neodnesieme, len dobro, ktoré sme vykonali. Keď čítame životy svätých, často na konci ich, pre nás veľmi plodných životov, nachádzame povzdych: „Prečo Bože som pre Teba nežil už skôr, prečo som ťa poslúchol tak neskoro?“ A to boli životy naplnené dobrom a strávené v horlivosti pre Boží dom. A čo my, ako to bude vyzerať s nami pri poslednom súde, keď budeme účtovať z času, ktorý nám bol daný. Pekne sa nám to zúčtuje: Dajme tomu, že tri hodiny denne strávim pri televízii. Možno to nie je s vami tak zlé. Možno sú to ozaj len tie tri hodiny denne. Ale si to zrátate za 60 rokov života, vyjde vám 7 rokov strávených v zábave, zatiaľ, čo po meste sa pohybujú nepokrstení alebo aj pokrstení pohania. Bojím sa, že nám bude nepríjemne.
Prorok Izaiáš hovorí: „Nech opustí bezbožný svoju cestu!“ Kto je ten bezbožný. To som ja i ty, to sme my všetci, ktorí síce chodíme do chrámu, ale nemáme v sebe Boha, lebo sa málo modlíme a málo venujeme Božiemu Slovu, ktoré má moc spasiť naše duše. Bezbožní sme dotiaľ, dokiaľ nemôžeme povedať spolu so svätým apoštolom Jánom: „Poznám Ho, poznám Boha”. Podľa jednej apokryfnej knihy sa Ježiš pri našej smrti opýta: „Poznáš ma?“ A to nie z obrazu ale osobne. A podľa našej odpovedi záleží naša večnosť.
Teda: „Hľadajte, Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku! Nech opustí bezbožný svoju cestu a zločinec nech zmení svoje zmýšľanie, nech sa vráti k Pánovi”. Možno si kladieme otázku, kto je ten zločinec. Zločinec je ten, kto pácha zlo. A znovu sme v tom všetci namočení. Dokiaľ páchame hriech, sme otrokmi hriechu. Je potrebné vrátiť sa k Pánovi. Vrátiť sa k tomu, od ktorého sme vyšli. To najbližšie, čo si pamätáme na tejto ceste od Boha, je naše detstvo. My sa máme znovu stať deťmi. Nechať sa tvarovať Bohom Otcom, ako je to možné len v duší dieťaťa.
Kdesi som počul, že jedna výčitka satanistov voči Bohu spočíva v tom, že Boh sa s týmto svetom a s nami v ňom hrá. A im sa to zdá nedôstojné a urážajúce. Je zaujímavé, že keď sme boli malí, chceli sme sa hrať a nechápali sme dospelých, ktorí sa s nami hrať nedokázali. Nás Boh sa zjavuje aj ako malé dieťa, ktoré sa hrá a dokonca tancuje. A ak sme normálni, súhlasíme a tešíme sa z tejto božej hry. Vysoko sú Božie myšlienky, tak rozdielne od nášho myslenia, ako nebo nad zemou.