25. decembra – (Hebr. 1,1-6)
Sv. Pavol v liste Hebrejom tvrdí, že mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. Avšak v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. Boh komunikuje s týmto svetom vždy prostredníctvom Božieho Slova, Druhej Božskej Osoby. Prvotná cirkev vedela, že SZ i NZ majú toho istého pôvodcu.
Sv. Justín vo svojej Apológii píše: „Uviedli sme svedectvá prorokov, aby sme dokázali, že Ježiš Kristus je Syn a Vyslanec Boží, že existoval najprv ako Slovo, že sa niekedy zjavil, v podobe ohňa, inokedy v podobe nehmotných bytostí, teraz však z Božej vôle sa stal kvôli ľudskému pokoleniu človekom a rozhodol sa vytrpieť všetko, čo mu na podnet démonov prichystali nerozumní židia. ….Nikto nepozná Otca iba Syn a nikto nepozná Syna iba Otec, a komu by to chcel Syn zjaviť. Židia sa vtedy domnievali, že k Mojžišovi hovoril Otec Všehomíra, a zatiaľ to k nemu hovoril Boží Syn, ktorý je nazývaný anjelom a vyslancom Božím. Preto ich právom pokáral prorocký Duch i samotný Kristus, že nepoznali ani Otca ani Syna. O Synovi hovoria, že je to Otec, a tým dokazujú, že nepoznajú ani Otca a, ani nevedia, že Otec Všehomíra ma Syna. ….Syn je Božie Slovo, Boží prvorodený a preto taktiež Boh. Kedysi sa v podobe ohňa či nehmotnej bytosti zjavil Mojžišovi a ostatným prorokom. Teraz v dobe vašej vlády, ako sme už povedali, sa z vôle Otca, skrze Pannu stal človekom, aby spasil tých, ktorý v neho veria.“
Ježiš je odblesk Otcovej slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.
Ježiš nie je anjelom. Veď kedy komu z anjelov povedal:„Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil“ a opäť: „Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom“? A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: “Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.“
Život je nás najcennejší dar. Ale tento dar je aj tajomstvom, niečím, čo si sami nevieme vysvetliť. Ako odhalíme toto tajomstvo? Odpoveď sa nám skrýva v tajomstve toho, ktorý je úplným človekom a úplným Bohom. Keď vnikáme do tajomstva Ježišovho života, tajomstvo našich vlastných životov nadobúda čoraz väčší zmysel.
Písmo hovorí, že Ježiš, Slovo, bol od počiatku s Bohom a bol Bohom (Jn 1, 1). Toto Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Prečo sa rozhodol medzi nás prísť? Odpoveď nájdeme v jeho mene Yeshua, ktoré znamená Boh zachraňuje. V Ježišovi Boh prišiel k nám, aby nás zachránil. Pred čím nás Ježiš prišiel zachrániť? Pred smrťou, ktorá prišla na svet, keď naši prví rodičia prijali klamstvá a závisť diabla (Mudr 2, 2324). Boli sme stvorení, aby sme sa stali takí ako Ježiš, istí a svätí. Ale pre hriech sa náš zrak zahmlil. Nepokojne hľadáme niečo, čo by zvýšilo naše šťastie a naplnilo túžby našich sŕdc. Naše ciele sa napĺňajú len čiastočne. Snažíme sa dať svojmu životu zmysel, no stále sa necítime úplne šťastní. Tam, v jasličkách, je chlieb života. On jediný nás môže nasýtiť.
Čo to znamená? Porozmýšľajte, čo všetko toto betlehemské dieťa znamená. Jeho príchod medzi nás je vrcholom celého Božieho diela, prameňom, z ktorého na nás prúdi všetko požehnanie. Uvedomte si: stačilo by, keby nás Boh iba stvoril na svoj obraz. Stačilo by, keby nám poslal svoje slovo prostredníctvom prorokov. Stačilo by, keby prišiel medzi nás len preto, aby nás utešil a naučil novému spôsobu života. Stačilo by, keby nám odpustil hriechy. Stačilo by, keby iba poslal svojho Ducha, aby viedol Cirkev. Boh urobil toto všetko, a nielen to. Dal nám Krista, aby žil v našich srdciach. Sľúbil, že Ježiš príde znova a vezme nás do svojej slávy.
Vo vtelení svojho Syna Boh obnovil každé požehnanie, ktoré sme stratili, keď sme zhrešili. Od úplného počiatku mal byť Boží Syn zdrojom a cieľom života. Z lásky nás Boh stvoril podobných sebe, s rozumom, citmi a vôľou. Z lásky do nás vložil hlad po ňom. Ako inak by nám mohol pomôcť, keby neurobil všetko pre utíšenie tohto hladu? Obetoval dokonca svojho jediného Syna.
Toto je deň veľkej radosti, pretože náš osud sa zmenil! Pri pohľade do jasličiek vidíme nevinnosť, istotu a božský život. Toto zdanlivo zraniteľné dieťa je cestou našej spásy. Ježiš zomrel za naše hriechy, vstal z mŕtvych kvôli nášmu ospravedlneniu a znovu príde súdiť živých aj mŕtvych. V tomto zmysle sú jasličky zrkadlom nášho života, pretože tam vidíme veľkolepú silu nezničiteľného života, ktorý pre nás všetkých Boh pripravil.
Čo vidíte vy, keď sa pozriete do jasličiek? Rozochvela vám srdce dobrá zvesť, že toto dieťa vás znovu privedie k Bohu? Vidíte tam svoj najväčší vianočný dar? Prišiel vám dať Boží život. Uložte si ho do srdca. Poproste ho, nech rozohreje vaše srdce. Prijmite tento dar s pokorou a vďakou. Je to dar, ktorý premôže smrť. Toto dieťa je nádej slávy pre nás všetkých.
Nebeský Otče, ďakujeme ti za dar života a za dar tvojho Syna, v ktorom máme večný život. Prostredníctvom svojho Ducha nám odhaľ poklady skryté vo vtelení. Pobádaj nás milovať, aj keď sa nám nechce. Nauč nás žiť ako toto dieťa, ktoré nás učí, že dávať znamená dostávať.