Zmienku o pomazaní Pána Ježiša nachádzame u všetkých štyroch evanjelistov.
Jn 12,1-7
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?” Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.”
Mt 26,6-13
Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.”
Mk 14,3-9
Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.” A osopovali sa na ňu.
Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.”
Lk 7,36-50
Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.” Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.” On odvetil: „Povedz, Učiteľ!” „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?” Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.” On mu povedal: „Správne usudzuješ.” Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. 46 Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.” A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.” Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?” On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!”
Každý jeden z nich prináša iné podrobnosti. Keď čítame evanjelia povrchne môže sa nám zdať, že si navzájom protirečia, alebo že ide najmenej o dve rozdielne udalosti z Ježišovho života, ale keď sa dôkladne začítame, zistíme, že sa nám pred očami odvíja jeden živý príbeh, ktorý sa odohral v čase a v priestore a rôzne sa tradoval. A tak ako to v živote chodí, nie všetci si všetko zapamätajú Tiež je pravdou, že sa v našich spomienkach ukladajú veci podľa dôležitosti, akú im pripisujeme. Je dobre čítať všetky štyri evanjelia a zrovnávať si jednotlivé navzájom súvisiace miesta. Keby chceli apoštoli klamať, vytvorili by jednu verziu evanjelia. Práve tieto rôznosti sú svedectvom toho, že sa táto udalosti skutočne udiali v čase a priestore a že si ich rôzni ľudia rôznym spôsobom zachovali v pamäti. A práve tieto rôznosti spôsobia, že si človek až z hrôzou uvedomí, že toto všetko sa udialo, že to nie sú zbožné legendy.
Poďme sa teda pozrieť na tú dnešnú udalosť z hľadiska štyroch evanjelií. Evanjelista Lukáš začína svoj príbeh takto: „Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.“ (Lk 7,36-38)
Evanjelista Ján hovorí akoby úplne iný príbeh. „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. (Jn 12,1-3)
Evanjelista Matúš a Marek vypovedajú takmer zhodne a prinášajú zvláštnu zhodu do tvrdení evanjelistu Lukáša a Jána: „Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.“ (Mt 26,6-7)
Evanjelista Ján síce tvrdí, že sa táto udalosť odohrala v Betánii, kde býval Lazár, ale nehovorí, že to bolo v jeho dome. Matúš a Marek zhodne vypovedajú, že to bolo v dome Šimona Malomocného v Betánii. Zrejme aj farizej Šimon patril medzi Ježišových učeníkov a jeho prezývka Malomocný naznačuje, že to bol možno jeden z tých, ktorých Ježiš uzdravil. Nakoniec i v dnešnej verzii podľa Lukáša sa mu Ježiš dôverne prihovára ako starému priateľovi: „Šimon mám ti niečo povedať!“ Dokonca i Lukáš potvrdzuje, že to bol Šimon, o ktorom hovorí Marek a Matúš. Sv. Ján tvrdí, že nešlo len o nejaké zdvorilostné posedenie, ale že to bola hostina pripravená na Ježišovu počesť.
Takto si môžeme postupne rozobrať celý príbeh a zistíme, že je pravdivý ako sám život.