Veľmi často v úsilí o dobrý kresťanský život, zabúdame na to najdôležitejšie. Zmyslom kresťanskej existencie nieje chodenie do kostola, zmyslom kresťanskej existencie je láske. Bez lásky nič nemá pred Bohom cenu, dokonca ani duchovné dary, ktoré môžu byť veľké a fascinujúce. Znakom, prítomnosti Boha v nás, znakom Ducha Svätého je Láska.
Svätý Pavol nám všetkým hovorí: „Usilujte sa dosiahnuť väčšie dary milosti.” To znamená, že duchovnými darmi nemáme pohŕdať, že dokonca svojou modlitbou môžeme o ne usilovať, prosiť Boha za tieto dary, ale predsa nás Pavol upozorňuje, že to najdôležitejšie v kresťanskom živote je Láska.
Čo je to Láska? Veľmi často zvyknem hovoriť, že Láske je súhlas s vôľou Božou, láske je poslušnosť Bohu v každej životnej situácii, ale Láska je predovšetkým Boh sám a láske je prebývanie Boha v nás. Pán Ježiš sľubuje, že ak poslušnosťou dokážeme našu lásku k Bohu, Boh sám príde a urobí si v nás príbytok. „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje prikázania, aj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme u neho prebývať.” A teda, to čo nás naozaj robí milými v Božích očiach, nie sú duchovné dary, ale jeho prítomnosť v nás.
„Keby som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zuniacim cimbalom.” Vieme, že aj v dnešnom svete sa u niektorých odlúčených bratov stretávame s názorom, že kto nehovorí cudzími jazykmi, nemá v sebe Ducha Svätého. Ale vidíme, že evidentným znakom prítomnosti Ducha Svätého nieje hovorenie cudzími jazykmi, ale láska. Poslušnosť Bohu, plnenie Božej vôle, ktoré môže byť tak nenápadne, ako podanie poháru vody, alebo tiché odpustenie, trpezlivosť v súženiach a prenasledovaniach. Nenápadne prejavy Božej moci.
Jeden z tých nenápadných prejavov Božej moci v našom živote je opravdivá ľútosť nad hriechmi, pretože len v Božom svetle môže duša rozpoznať ošklivosť svojich hriechov a sprotiviť si ich. Ďalším nenápadným a predsa evidentným dôkazom Boha v ľudskej duši je fakt, že sa tešíme z Boha, že sa rád modlíme. To sú omnoho dôležitejšie prejavy Ducha Svätého, ako veľkolepé hovorenie alebo spievanie v jazykoch. Nemyslite si, že sa týmto chcem dištancovať od charizmatického hnutia. Treba mať veľkú úctu k Božím darom, treba o ne prosiť, ale zároveň si treba stále uvedomovať, že najdôležitejší je Darca a nie dary. Najdôležitejšia zo všetkého je Láska. „Bez lásky som iba prázdny balón“. Takto sme spievali vo francúzsku v charizmatickom stredisku Para le monial.
Veľký je dar proroctva. Proroctvo nespočíva v tom, že by sme predvídali budúcnosť, proroctvo znamená prihovárať sa ľuďom v mene Božom, správne usmerňovať ľudí, ktorí sa usilujú o duchovný život, napomínať hriešnikov, ale ak by sa toto všetko dialo bez lásky, nie je to nanič.
Dokonca ani viera, bez ktorej sa nikto nemôže Bohu páčiť, je nanič, ak človek nemá lásku. Sv. Pavol nás všetkých napomína, aby sme dychtili za láskou. Aby sme sa modlili za túto najúžasnejšiu skutočnosť v našej duši.
Človek je dokonca schopný robiť veľké charitatívne diela, rozdať svoj majetok chudobným a predsa to nemusí konať z lásky, ale pre svoju slávu. Láska to je vyvlastnený život. „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. S Kristom som ukrižovaný.” „Či žijeme, či umierame, Pánovi sme”.
Ako rozpoznáme v sebe lásku. Sv. Pavol nám ukazuje niektoré charakteristické črty lásky. Láska je trpezlivá, láska vie čakať, láska stvorila čas, aby mohla čakať, kým dozrie v nás jej dokonalosť. Láska je dobrotivá, láska to je činná dobrota. Nezávidí, nechváli sa, nevypína sa, nie je dotieravá, nie je sebecká, nerozčuľuje sa a nemyslí na utrpené zlo. Koľko krát sme rozčúlení, koľko krát dlhé roky nesieme v sebe spomienku na utrpené zlo. Láska sa neteší z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko vie zniesť, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí.
Keď dnes prídete domov, zoberte znovu do rúk toto čítanie 1 Kor 12,31-13,13 a skúmajte zrelosť vašej lásky, podľa Pavlových slov. Ak zistíte vážne nedostatky, proste Boha o túto najvznešenejšiu cestu.