Sv. Pavol v prvom čítaní nám odkazuje, za čo sa máme modliť: „Milovaný, predovšetkým žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí…“ Neexistuje na svete človek, ktorý by nepotreboval modlitbu. Sv. Pavol vyzýva, aby sme sa modlili za všetkých ľudí, pretože Boh chce spasiť všetkých ľudí. Keď chodíme po uliciach tohoto mesta, vysielajme svoje modlitby za ľudí, s ktorými sa na svojej ceste stretáme, za tých, ktorí stoja s vami v rade, za tých, s ktorými sa tlačíte v doprave, za mládež v parkoch i v školách, za známych i neznámych. Človek sa takto stáva baštou modlitby. Ovocie takéhoto modlitebného chodenia, je v tom, že vám títo ľudia prestanú byť ľahostajní, že v nich začnete vnímať bratov a sestry, ľudí, ktorí potrebujú pomoc, že sa raz s nimi možno práva vy, začnete rozprávať o viere.
Zvláštnu kategóriu v našich modlitbách tvoria tí, ktorým je zverená moc. Sv. Pavol hovorí: „za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote.“ Je veľmi potrebné modliť sa za ľudí, ktorí majú moc. Veľmi často, keď čítame noviny alebo počúvame rádio a dozvieme sa nejaký politický trik, začneme nadávať. Ale takto sa nič nevyrieši. Treba sa za týchto ľudí modliť. Ľudia, ktorí majú moc, sú zvlášť pokúšaní diablom, pretože cez nich môže diabol vykonať mnoho zla. To sa týka všetkých, ktorí majú moc, to sa týka aj moci v cirkvi, to sa týka každého kňaza, ktorý má zodpovednosť za spásu iných duší, že je viacej napádaný, ako rádoví kresťania. Teda nemáme začať nadávať, ale je potrebné modliť sa za týchto ľudí, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej zbožnosti a počestnosti.
„Toto je dobré a milé pred Bohom, našim Spasiteľom; ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“ Toto dáva zmysel i cieľ naším modlitbám. Boh nikoho nechce zavrhnúť, preto je mu milé, keď sa modlíme za všetkých. Možno práve toto úsilie Boha, ktorí chce všetkých spasiť, objasňuje nesmiernu trpezlivosť Boha a z toho vyplývajúcu komplikovanosť sveta. I naša modlitba môže prispieť k tomu, aby sa ľudia otvárali pravde. A my sme pozvaní, aby sme túto pravdu šírili, pretože Boh chce, aby všetci dospeli k poznaniu pravdy. Len pravda nás oslobodí.
Sv. Pavol v ďalšom odstavci vlastne menuje tieto základné pravdy kresťanstva: „Len jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.” To, že je jeden Boh, je dnes každému rozumnému človeku zrejme. V dobe Pavlových misií u mnohých pohanov bolo množstvo takzvaných bohov. Preto aj táto pravda pôsobila oslobodzujúco. Boh je len jeden a jediná správna cesta k nemu je skrze Ježišovo človečenstvo. On jediný je prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš nás vykúpil ako človek, obetovaním svojho ľudského tela, ako výkupnej obety za všetkých. Sv. Pavol Kristovu smrť z lásky k nám, nazýva „svedectvom v pravom čase.” Kristova smrť je svedectvom o Božom záujme o každého človeka. Každý človek má cenu Kristovej krvi vyliatej na kríži a to je veľká cena.
Ďalej sa apoštol predstavuje: „A ja som bol ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem – za učiteľa pohanov vo viere a v pravde.” V dvoch oblastiach potrebujeme vzdelanie: vo viere a v pravde. Viera to je pozitívny vzťah voči Bohu, ktorému nás učí Písmo Sväté. Zvlášť Starý zákon nám ukazuje celé zástupy svedkov, ktorí otvárajú obzory viery. Najviac veriacim človekom však zostáva P. Mária. Schopnosť veriť sa môžeme naučiť od svedkov, o ktorých hovorí Písmo. Veľmi často máme v sebe vypestovanú túto schopnosť veriť, ale naša viera je akosi bezobsažná. Tu je práve potreba formovať človeka v pravde. Každý jeden z nás, môže študovať teológiu, nie síce na fakulte, ale celú teológiu obsahuje Písmo Sväté. Napríklad apoštolské listy nám vysvetľujú celú teológiu. Pravé poznanie vedie k vnútornej zmene. Poznanie Boha mení našu dušu.
Na záver dnešného čítania znovu sv. Pavol vyzýva k modlitbe: „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok.” Znovu zdôrazňuje Pavol potrebu modlitby na každom mieste. Židia sa modlili s pozdvihnutými rukami, tak isto i prví kresťania. Nebojme sa zapojiť celé telo do modlitby. Aj naše pozdvihnuté ruky majú čo povedať Bohu i ľuďom. Pripomínajú Krista na kríži.