V dnešnom evanjeliu sme počuli: „Ježiš chodil po mestách a dedinách a hlásal radostnú zvesť o Božom kráľovstve.“ Možno sa budem opakovať, keď znovu zdôrazním, že náš ľudský svet po prvotnom hriechu nie je totožný s Božím kráľovstvom. Vo svete, v ktorom žijeme, narážame na mnoho vecí a skutočností, ktoré si nevieme zrovnať s dobrotou Boha Stvoriteľa. Mnohí ateisti práve v týchto skutočnostiach nachádzajú koreň a živnú pôdu svojej nevery. To, čo často robia mnohí tradične veriaci kresťania, nemá nič spoločné s biblickou vierou. Milujeme tento svet a chceme ho obhajovať proti všetkým, ktorí ho nemilujú a nie sú ním nadšení. Sv. Ján evanjelista nás vo svojom liste priamo vyzýva: „Nemilujte svet!“ Milujeme svoj život na tomto svete a predsa nás sám Ježiš napomína: „Kto miluje svoj život, stratí ho, kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová si ho pre večný život.“
Náš ľudský svet, nemyslím teraz na prírodu, ale skôr na spoločnosť a kultúru, ktorá vládne v tomto našom svete, žije v stave vzbury voči svojmu Stvoriteľovi. Neposlúchame Boha a dôsledky našej neposlušnosti padajú na našu hlavu. Svet chce byť autonómny, nezávislý od Boha a v tom je jeho tragédia. Potrebujeme Boha podobne ako naša zem potrebuje Slnko. Keď sa búrime voči Bohu, búrime sa voči vlastnému životu a šťastiu.
V Ježišovi sa priblížil Boh ku človeku. Boh a človek v ňom a skrze neho uzatvorili Novú zmluvu, ktorá má základ v tele a krvi Ježiša – človeka. Boh vstúpil do ľudskej existencie. Pre tých, ktorí sú ochotní poslúchať a ktorí si uvedomujú zlo našej neposlušnosti, je to radostná zvesť. Božie kráľovstvo sa zjavuje všade tam, kde sa človek riadi Božím Slovom. Pán Ježiš nás všetkých pozýva k pokániu a slovo pokánie má v hebrejskom jazyku podobný význam ako výzva „vráťte sa domov!“. To my sme odišli od Boha a nie On od nás. Boh na nás čaká a teší sa z nášho návratu.
Svet, v ktorom a akom žijeme, rozhodne potrebuje korektúru a to chcem a vyznávam spolu so všetkými ateistami, ale tá korektúra musí nastať z našej strany. Všetko, čo a ako vyšlo z Božích rúk, Boh ohodnotil jednoznačne ako dobré. Chyba nie je vo stvorených veciach, ale v našich postojoch. Veci a dary sme ochotní prijať, ale návody na použitie k ním už nie a tak kazíme všetko.
Boh nás miluje. Pán Ježiš neprichádza ako ten, ktorý predovšetkým hlása Božie tresty. Jeho poslanie je hlásať radostnú zvesť o Božom kráľovstve. Boh je Svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Svetlo ako trest vníma len ten, kto väčšmi miluje tmu, lebo jeho skutky sú zlé. Ak hovoríme o Božom hneve, tak máme na mysli skutočnosť, že Boh na nás nechá dopadnúť dôsledky nášho prevráteného myslenia a konania. Napriek tomu nás Boh upozorňuje na katastrofálne dôsledky našich pomýlených chodníkov. Už praotcovi Adamovi bolo zjavené, že na konci cesty neposlušnosti čaká na neho smrť.
My sme si na smrť zvykli ako na bežnú aj keď veľmi krutú realitu. Ale Božie Slovo dôrazne prehlasuje: „Boh smrť neučinil a nemá záľubu v smrti živých, závisťou diabla prišla na svet smrť.“ Správy o Ježišovom vzkriesení chceme zaradiť medzi mýty a oni sú normálnejšie ako všetko to ostatné, čo vo svete prežívame. Ľudský život sa podľa Božích predstáv nemá končiť smrťou, ale nanebovzatím. Boh nás nestvoril pre smrť. Oh nás chce živých a chce, aby sme existovali večne, pretože nás miluje. Ježiš hlásal radostnú zvesť o Božom kráľovstve a na tých, ktorí ho sprevádzali a nasledovali sa ukázali mohutné účinky jeho vlády. Predovšetkým Ježiš oslobodzuje človeka spod vlády zlých duchov.
Čím väčšie je súženie tohto času, tým intenzívnejšie volajme: „Príď kráľovstvo tvoje!“, „Príď, Pane Ježišu!“ „Príď Vzkriesený Pán, ktorý si vo svojom tele premohol hriech a smrť a teraz nám toto telo denne ponúkaš ako liek nesmrteľnosti. Znovu príď dnes na náš oltár, ako chlieb náš každodenný!“ „Pane Ježišu v tejto svätej omši chceme znovu obnoviť zmluvu s tebou: Tvoji sme a tvoji chceme ostať!“