„Milovaný, takto uč a povzbudzuj!“ Cirkev má svoje „takto uč “. Nemôže hocikto prísť a učiť ináč. Pravá teológia prechádza a odovzdáva sa cez apoštolov na ich učeníkov a takto ide ďalej už 2000 rokov.
„Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku.” Ak sa nedržíme zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista, môžeme sa úplne minúť cieľa.
Je zaujímavé, že práve sv. Pavol, ktorý prijal evanjelium, nie od ľudí, ale priamo zo Zjavenia Ježiša Krista, považoval za potrebné podrobiť toto svoje hlásanie úsudku Cirkvi v Jeruzaleme, aby náhodou nepracoval nadarmo. Už vtedy bol a aj dnes existuje úrad, ktorý rozhoduje o tom, ktorá náuka je zdravé a ktorá nie. V zmätkoch názorov, ktoré sa ustavične objavujú, je takáto inštancia, veľmi potrebná, aby nám zaručila, čo je mravné a čo nie, čo je správne a čo je blud. Kto toto neuznáva z toho, veľmi často hovorí nafúkanosť a nevie nič. Ešte stále nechápe ako veľmi Boh miluje svoju Cirkev a aj v dnešnej dobe ju stráži od bludu, skrze charizmu neomylnosti nástupcov sv. Petra.
Rímsky katechizmus hovorí: „Aby Kristu udržal Cirkev v čistote viery, ako jej ju odovzdali apoštoli, On, večná Pravda, jej chcel zveriť účasť na vlastnej neomylnosti. Nadprirodzeným citom pre vieru sa Boží ľud neochvejne pridŕža viery pod vedením živého učiteľského úradu Cirkvi. Poslanie učiteľského úradu sa viaže na konečnú povahu zmluvy, ktorú boh uzavrel v Kristovi so svojím ľudom, musí ho chrániť pred poblúdeniami a slabosťami, zaručovať mu objektívnu možnosť vyznávať bez omylu pravú vieru. Pastoračná povinnosť učiteľského úradu ho zaväzuje, aby bdel nad tým, žeby Boží ľud zotrvával v pravde, ktorá oslobodzuje. Aby pastieri mohli plniť túto službu, Kristus ich obdaroval charizmou neomylnosti vo veciach viery a mravov. Vykonávanie tejto charizmy môže nadobudnúť viacero spôsobov:
Tejto neomylnosti sa mocou svojho úradu teší rímsky pápež, hlava biskupského zboru, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich v Krista, utvrdzujúci vo viere svojich bratov, s definitívnou platnosťou vyhlasuje náuku, týkajúcu sa viery alebo mravov. Neomylnosť, prisľúbenú Cirkvi, má aj biskupský zbor, keď vykonáva najvyšší učiteľský úrad spolu s nástupcom Petrovým, najmä na všeobecnom cirkevnom sneme. Keď teda Cirkev, mocou svojho zvrchovaného učiteľského úradu, predkladá niečo veriť ako od Boha zjavené a ako Kristovo učenie, také výroky sa majú prijímať úprimne v poslušnosti viery. Táto neomylnosť sa rozprestiera na celý depozit Božieho zjavenia.
Božia pomoc sa tiež dostáva nástupcom apoštolov, keď učia spoločne s Petrovým nástupcom a osobitným spôsobom rímskemu biskupovi, pastierovi celej Cirkvi, aj keď nevyhlasujú neomylnú definíciu a nevyslovujú sa definitívne záväzným spôsobom, ale pri vykonávaní riadneho učiteľského úradu predkladajú učenie, ktoré vedie k lepšiemu chápaniu Zjavenia vo veciach viery a mravov. Takémuto bežnému vyučovaniu veriaci majú prejavovať nábožnú ochotu mysle, ktorá pokračuje v súhlase viery, i keď sa od neho líši“.
Sv. Pavol hovorí na adresu nám neznámych bludárov, že sa chorobne škriepia a hádajú o slová. Čo je to chorobné škriepenie? Keď niekomu dokážete, že sa mýli a on akoby to nechcel vnímať a začne užívať sofistické postupy, aby vás priviedol k tomu, čo si zaumienil. Určite poznáte takéto prípady. Označuje týchto ľudí, ako ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy. Je to veľké nešťastie, keď človek stratí zmysel pre pravdu. Tento zmysel sa stráca vtedy, keď nás vedú iné motívy ako túžba po pravde. Môže to byť túžba po zisku alebo po ľudskom uznaní.
„A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť.“ Nábožnosť je veľkým ziskom, ale v duchovnej oblasti. Len skromnosťou sa môžeme Bohu páčiť. Skromnosť je opakom toho, čo nazývame pýchou života. Vyviera z vedomia, že nič hmotné netrvá večne pred Bohom, že nič sme si nepriniesli na tento svet a ani si nič neodnesieme. Bučme spokojní, ak máme čo jesť a obliecť.
„Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia.“ Škodlivé žiadosti sú túžbou po tom, čo nepotrebujeme nutne k životu. Rodia sa z reklám, zameraných na konzumný spôsob života. Oni zvyšujú žiadostivosť po veciach, ktoré sme nepoznali a dokázali sme bez nich žiť. Zrazu sa tieto veci stávajú pre nás nepostrádateľnými a my si život bez nich nevieme predstaviť. Musíme ich mať. Postupne sme takto zotročovaní svetom.
Sv. Pavol tvrdí, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti“. Koľkí, aj z nás, hľadajú Spásu v bohatstve. A pritom, bohatstvo stojí na druhej strane ako Boh. Bohatstvo sa môže dokonca stať modlou, ktorej verím viac ako Bohu a jeho Slovu. Sv. Pavol hovorí o láske k peniazom. Človek je pozvaný milovať Boha a blížneho. Láska k peniazom je zvrátenosť. Peniaze majú slúžiť, ale nemajú sa stať modlou, od ktorej čakám svoju Spásu. Bohatstvo tohoto svete je trnie, ktoré dokáže v nás udusiť Božie Slovo.
Posledná výzva dnešnej čítania z listu Timotejovi zneje: „Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie.“ Sme vyzvaní utekať od týchto vecí. Náš život je boj. Bez boja neexistuje víťazstvo. Musíme sa ustavične snažiť o spravodlivosť, to znamená dať každému, čo mu patrí. Nábožnosť je spravodlivosť vo vzťahu k Bohu. Je to vlastne naša oddanosť, lebo Bohu patrí všetko. Duchovný život to je zápas o vieru, lásku, trpezlivosť a miernosť. Všetci sme vyzvaní k tomu, aby sme viedli dobrý boj viery, aby sme tak mohli zmocniť večného života. Nedivme sa, že musíme bojovať. Nebojujeme proti ľudom, ale proti mocnostiam temností, ktoré nám chcú zabrániť cestu k stromu života v raji, ktorým je Ukrižovaný a Vzkriesený Kristus.