V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš kladie apoštolom dve otázky. Prvá otázka: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Možno by dnešný moderní apoštoli urobili štatistický prieskum a podali Ježišovi tabuľku, kde by bolo jasne uvedené: Za Jána Krstiteľa 30 % opýtaných, za Eliáša 60 % opýtaných, za jedného z dávnych prorokov 7%, dodatok by znel 3% opýtaných nemajú jasný názor alebo sa odmietli vyjadriť k danej téme. Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj pre praktickú pastoráciu, lebo od nej závisí, akým spôsobom treba ľudí osloviť.
Ale omnoho dôležitejšia je druhá otázka: „A za koho ma pokladáte vy?“ Túto otázku môže ešte Ježiš zúžiť: „A za koho ma pokladáš ty? Čo pre teba znamenám?“ Môžem odpovedať tak ako Peter? „Ty si Kristus, môj Mesiáš. Ty si môj osobný Spasiteľ.“ Čo z toho, ak by Ježiš bol, ale ak by nebol môj osobný Spasiteľ?
Čo znamenalo slovo Kristus pre Židov a súčasníkov Ježiša. Kristus, to je grécky preklad hebrejského Mašiách (slovenčina užíva výraz Mesiáš). Význam slova je Pomazaný, čo je titul kráľa, kňaza i proroka, pretože všetci títo bývali do svojej funkcie uvedení pomazaním posvätným olejom. Avšak za týmto slovom sa skrýva aj iný zmysel. Mesiáš je očakávaný od vekov. Je to ten, skrze ktorého bude svet znovu uvedený do poriadku. Je naozaj Kristus Mesiášom?
Ráz som sa rozprával s jedným veriacim Židom a položil som mu otázku, prečo neprijíma Krista ako Mesiáša? On mi odpovedal zdanlivo úplne logický: „Keď príde Mesiáš, musí to byť vo svete vidieť, musí sa čosi vo svete zmeniť?” Má to svoju logiku. Potom som sa opýtal, či už premýšľal nad tým, čo sa dialo s apoštolmi na Turice? Ako Duch Svätý zmenil ich bytosti. On sa zamyslel, ale vzápätí mi odpovedal: „Ale to je potom na svete veľmi málo skutočných kresťanov.” Môžem teraz túto jeho výtku postaviť ku svojmu životu. Je vidieť v mojom živote, že je Kristus riešením mojich problémov? Som človek, ktorého sa Spása aspoň trošku dotkla? Alebo žijem absolútne nespasený život, v plnom otroctve hriechu a smrti?
Mesiáš, Spasiteľ, čo všetko máme spojené s týmto pojmom? Predovšetkým väčšina ľudí si myslí, že spasiť človeka znamená hlavne odstrániť jeho utrpenie, jeho choroby, jeho sociálnu biedu, hlad nezamestnanosť, vojny. Dalo by sa to skoro zjednodušiť tým, že keď príde Mesiáš, prvé čo urobí, odstráni utrpenie človeka. Presne takto zmýšľali aj apoštoli. Ježiš ich poúča: „Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý od starších, veľkňazov a zákonníkov, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych.”
Kto je ten tajomný Syn človeka? Predovšetkým je to sám Ježiš. Ale Syn človeka som i ja i ty i každý človek. Aj my máme pred sebou perspektívu utrpenia. Ako sa zlato v ohni skúša, tak v utrpení duša. Zmyslom všetkého trápenia Syna človeka je oslobodenie spod moci hriechu a premoženie smrti.
Možno tak ako Peter, aj my by sme chceli kritizovať Božie počínanie. Nepáči sa nám to: „Peter si ho vzal nabok a začal mu robiť výčitky.” On sa však obrátil pozrel na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď odo mne, pokušiteľ! Lebo nemáš zmysel pre veci Božie, len pre ľudské.” Utrpenie je vec Božia. Utrpenie je spôsob boja Dobra so zlom. Láska trpí, je trpezlivá. Aj nám všetkým chýba zmysel pre veci Božie. Vyprosujme si v tejto svätej omši zmysel pre veci Božie. Vo svätej omši sa znovu a znovu opakuje obeta Kristovho tela. Práve obeť a schopnosť obetovať sa je spôsob Lásky, ako premôcť utrpené zlo. Čerpajme silu zo Spasiteľovho tela, vyprosujme si Božieho Ducha, aby sme zvíťazili nad svetom, ktorý nás chce zotročiť pre žiadostivosť.
V dnešnom evanjeliu počujeme výtku Pána Ježiša na adresu apoštola Petra: „Chod odo mne pokušiteľ. Lebo nemáš zmysel pre veci Božie, len pre ľudské.” Čo zlého povedal apoštol Peter? Chcel azda čosi zlé? Veď chcel len dobro. Dobro pre Ježiša a tak aj pre seba, pretože on sa rozhodol angažovať sa za Ježišovu vec a Ježiš teraz hovorí o utrpení: „Pane, to sa ti nesmie stať!” A tak medzi nami sa trošku bojím aj o seba, aby sa to aj mne spolu s tebou nestalo.”
Položme si otázku, vidím niečo zlé na tom, čo povedal Peter Ježišovi. Ak nie, tak si položme ďalšiu otázku: „Nepovedal by mi dnes Ježiš to isté ako Petrovi?” Netýka sa tá jeho výtka tak trošku aj mňa? Mám zmysel preto čo je Božie, alebo mi stále ide len o moje pohodlie, o moje pozemské blaho? Som aspoň trošku ochotný trpieť pre dobro a pre spravodlivosť?
Tak rozdielne je naše myslenie od Božej lásky, že si to vôbec ani neuvedomujeme. Nám to pripadá vrcholne dobré. Ježiš nás vyzýva, aby sme zapreli samých seba a nasledovali ho. Ak sa na veci prestaneme dívať cez svoj egoizmus, začneme lepšie vidieť a porozumieme Bohu a jeho plánu Spásy.