V dnešnom evanjeliu počujeme z úst Pána Ježiša „blahoslavenstvá“. Pán Ježiš v nich vyhlasuje za blažených tých ľudí, ktorí trpia rôznym spôsobom pre Božie kráľovstvo na tejto zemi. Stavy, ktoré Ježiš spomína v blahoslavenstvách, sa nám javia ako mínusové: napr. chudoba, plač, hlad, smäd, prenasledovanie.. Sú to zážitky, ktoré ľudia považujú za prekážku viery. Aj my sami, ak sa do takýchto situácii dostaneme, sa pýtame, prečo práve ja a prečo práve mňa, či som nebol dobrý kresťan? Aby sme blahoslavenstvá správne pochopili a mali z nich úžitok, musíme k ním nájsť správny kľúč.
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že ten, ktorý ich vyhlasuje, je Boží Syn a On nehlása nejakú neoverenú teóriu o posune hodnôt v posmrtnom živote, ale učí s istotou to, čo vidí u Otca. Je to ten istý, ktorý vyslovil aj túto modlitbu: „Otče, osláv ma slávou, ktorú som mal u teba skôr ako povstal svet.“ Hovorí to ten „skrze, ktorého bolo všetko stvorené!“, ktorý stojí ako základný kameň v základoch Božieho kráľovstva. On o týchto stavoch vie a s týmito stavmi v našom živote počíta. Blahoslavenstvá, môžu v našom živote priniesť úrodu len vtedy, keď ich prijmeme s istotou viery nie ako ľudskú domnienku ale ako Slovo Boha.
Blahoslavenstvá menia naše hodnotenie mínusových skutočností. Pán Ježiš neblahoslaví utrpenie, hlad, plač, prenasledovanie a chudobu, ale tých, ktorí sa stanu ich obeťou, ak sa tak stane pre Božie kráľovstvo, teda pre poslušnosť Bohu a jeho Slovu. Každá bieda má v blahoslavenstvách protipól určitej radosti v Božom kráľovstve. „Chudobní“ budú kraľovať, „hladní“ budú nasýtení, „plačúci“ sa budú smiať. Tí, ktorí zažívajú prenasledovanie pre Krista, už teraz majú jasať ako víťazi. Tak to prežívali apoštoli, keď odchádzali natešení z Veľrady, že mohli trpieť pre meno Pána Ježiša. Podobne sa choval sv. Pavol a Sílas, keď boli zavretí vo väzení a zbití pre Ježiša.
Blahoslavenstvá sú božím pohľadom na hodnoty nášho sveta. Skrze vieru si môžeme aj my prisvojiť tento Boží pohľad a v nádeji sa tešiť tam, kde svet nachádza len tmu a biedu. Môžeme sa radovať v situáciách, ktoré podľa ľudí provokujú len plač. Tento Boží pohľad nám môže sprostredkovať Duch Svätý, ktorý v nás účinkuje v tej miere, nakoľko prijmeme za svoje Božie Slovo, nakoľko sa stotožníme so Slovom Boha. Predovšetkým je potrebné s istotou uveriť Božiemu Slovu. Priložiť ku svojmu životu iný hodnotový rebríček ako ponúka svet. Ak s vierou prijmeme blahoslavenstvá pomôžu nám urobiť akýsi duchovný premet, ktorý vedie ku slobode ducha od okolností života a z nich prameniacich citov. Nie je správne stavať svoju vieru na citoch, ale je správne, aby z našej viery, ktorá berie vážne Božie Slovo a jeho prísľuby, vyrástli nové duchovné city.
Možno nás niekto bude podozrievať, že utekáme od reality tohto sveta. Z Božieho zjavenia vieme, že tento svet netvorí celú realitu, že súčasne s našim svetom je tu Božie kráľovstvo. Viditeľný svet tvorí len čiastočnú realitu. A podľa biblickej teológie je tu Boh = „Nadskutočno“. Boh je nezrovnateľne reálnejší ako tento svet. On je duchovnou príčinou a základom všetkého hmotného. Boh nie je slaboch, ale silák, ktorí hýbe galaxiami. A aj vtedy keď prijal kríž ako človek, zjavil sa ako fyzický silný človek, ktorý napriek krutému bičovaniu a ohromnej strate krvi, vyniesol bremeno kríža až na vrchoľ kalvárie. Boh sa zjavil v osobe Ježiša Krista ako fyzický i duchovne silný človek. A ak prejavil nejakú slabosť, urobil tak len preto, aby dal možnosť nášmu súcitu a láske. Aby nám ukázal, že nás chce potrebovať, ako spolupracovníkov.