Dnešné prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša si všíma jeden zvláštny problém duchovného života: „Malomyseľnosť”. Čo je to malomyseľnosť, z čoho vzniká a kedy sa v nás objavuje? Skúsme nad tým pouvažovať! Boli sme stvorení pre Dobro a to pre Absolútne Dobro, ktorým je Boh. O Ježišovi, ktorý nám zjavuje pravého Boha počujeme v dnešnom evanjeliu: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč!“ Boh je Ten, ktorí dobré robí všetko. My ľudia, stvorení z nevedomej hmoty, sme od Neho dostali vedomie. On nás obdaril sluchom i rečou, aby sme mohli s ním i medzi sebou navzájom komunikovať.
Malomyseľnosť je reakciou na zlo, s ktorým sa v živote stretáme. Zlo vyvoláva v nás ochablosť a strach. Niekedy môže byť prameňom našej malomyseľnosti zlo, ktoré objavujeme vo svete a inokedy zlo, ktoré nachádzame v sebe samých. Človek sa desí toho, čo všetko v sebe objavuje, aké zvrhlé sklony si nesie v sebe, aké zvieracie pudy sa chcú usadiť v našich dušiach. Toto všetko nás môže viesť k malomyseľnosti. Malomyseľnosť vzniká tam, kde človek vidí svoju zlobu, svoj hriech, ale vierou súčasne nevníma láskavý Boží pohľad, ktorý chce spasiť hriešnika. Klesáme na duchu. Už žalmista nás vyzýva: „Na Boha hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou, úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal.” A sv. Peter nás všetkých vyzýva: „Majte oči upreté na Ježiša, ktorý je pôvodca a zavŕšiteľ našej viery!”
Človek prepadá malomyseľnosti, keď zabudne na Boha svojho Stvoriteľa, keď zabudne na to, že ho Boh v každej chvíli drží v existencii, lebo ho chce, pretože ho miluje. Myšlienka na Boha je Veľká myšlienka. Mohli by sme povedať, že ľudia našej doby a kresťanov z toho nevynímajúc, nepočítajú vážne s Bohom a s jeho ochotou pomôcť a splniť svoje prisľúbenia. Moderní kresťania sa viac riadia podľa názorov a návodov rôznych pochybných svetských časopisov ako podľa Božieho Slova. A tak sa postupne aj tých, ktorí sa nazývajú kresťania, zmocňujú úplne svetské postoje a myšlienky. Objavuje sa v nich malomyseľnosť ako opak viery. Aký je liek proti tomuto zlu?
Liekom je ohlasovanie evanjelia: „Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh!“ Základná pravda, ktorú ohlasuje Božie Slovo tomuto, na rozume zatemnenému svetu je: Boh je a je Dobro. Len blázon môže povedať vo svojom srdci, „Boha niet!“ Boh je nekonečne reálnejší ako my a náš svet. Sme vyzvaní počúvať Božie Slovo, to Slovo, ktoré nám dáva nefalšovaný pohľad na Boha. Na poznanie Pravého Boha nám môže poslúžiť skúmanie osoby Ježiša Krista, ktorý je najlepšie zobrazený v kanonických knihách Písma Svätého a tiež skúsenosť s Bohom nadobudnutá v osobnej modlitbe. Niekto múdry to vyjadril takto: „Malý boh – veľké problémy, Veľký Boh, žiadne problémy”. Keď máme nedostatočné poznanie Boha, potom sa bojíme a máme strach. Ale náš Boh je Veľký. Náš Boh je Pán a Stvoriteľ celého Vesmíru. Svet je plný múdrosti a rozumnosti a preto základom sveta môže byť len Múdry Duch a nie nerozumná hmota.
„Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“ Toto všetko príde. Boh sám je Pomstou i Odplatou. Je Spásou pre tých, ktorí milujú dobro a trestom pre tých, ktorí robia a chcú zlo. Boh je súčasne Odmenou i Trestom. Vo svojej podstate neprestáva byť Dobrom. Vo svojej podstate sa nemení, je Láskou a zostáva Láskou. Kto pracuje na tom, aby si osvojil jeho myslenie a postoje, teda jeho Ducha, bude sa večne tešiť z prítomnosti Nekonečnej Lásky, bude večne nazerať na Lásku Boha. Kto nesúhlasí s Božou láskou, bude večne zazerať na Božiu Dobrotu a bude nešťastný tam, kde by mohol byť nesmierne blažený, keby chcel milovať. Boh prichádza ako doktor duše i teľa, ako doktor celého človeka, psychiater všetkých duchov a duší, celého Vesmíru.
„Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne. Lebo na púšti vyrazí voda, potoky na pustatine“. Moderne by sme mohli povedať, že nášho Boha nezaujíma len človek, ale aj životné prostredie, ekologické problémy našej zeme, ktoré sú ovocím našej veľkej nerozumnosti a ktoré nám dnes naháňajú strach.
„Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny.“ Miesta, na ktorých človeku nebolo dobre sa skrze Boží príchod zmenia na miesta príjemné a pohostinné. Mnohé tieto skutočnosti sa aspoň čiastočne a obmedzene naplnili pri prvom príchode Pána, ale až druhý príchod definitívne rozrieši biedu celého sveta.
Často môžu viesť k malomyseľnosti rozličné súkromné zjavenia, ktoré zvestujú len Božie tresty, akoby človek nebol už dosť potrestaný svojím hriechom a vlastnou nerozumnosťou. Zabúda sa, že cirkev pozná, okrem pokušenia ku hriechu, aj pokušeniu k neprimeranému dobru, ktoré človeka vháňa do beznádeje. Duchovní otcovia hovorili, že všetko, čo je nad ľudské sily, pochádza od démonov. Nehľadajme a netúžme po ničom, čo ide nad Božie Slovo. Proti malomyseľnosti stojí viera, ktorá je z hlásania Božieho Slova. Božie Slovo pôsobí opačne, vzbudzuje v nás vieru, nádej a oživuje lásku.
Niekedy sa dopúšťame chyby, že duchovné veci hodnotíme podľa intenzity citového zážitku. Myslíme si: „Tam sa človek tak dobre cíti, tam musí byť Božie pôsobenie.” Zatiaľ skutočnosť môže byť taká, že Božie pôsobenie v našej duši môže byť ľudský povedané vrcholne boľavé a nepríjemne a odohráva sa na miestach, kde sa vôbec nemusíme cítiť dobre, napr. v kruhu vlastnej rodiny alebo komunity a predsa nás vedie ku spáse.
Opačným extrémom malomyseľnosti je hriešna trúfalosť. Počítať s Božím odpustením bez snahy o obrátenie sa a pokánie. Márniť svoj čas deň čo deň vysedávaním v krčme. Zapíjať svoj problémy a nič s tým nerobiť. Úmyselná opilosť je ťažkým hriechom. Až tak ťažkým, že človek môže byť kvôli nej vylúčený z Božieho kráľovstva. Je na opačnej strane ako Láska a Zodpovednosť. Najúčinnejšie likviduje Boží obraz v človeku. Rozum sa ešte viac vedome a dobrovoľne zatemňuje, vôľa sa ešte viac nakláňa ku zlému. A ako hovorí príslovie, kde sa strom po celý život nakláňa, tam aj padne.
Niekoľko myšlienok proti malomyseľnosti: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré” (Rim 8,28). Svätá Katarína Sienská povedala tým, ktorí sa pohoršovali a revoltovali proti tomu, čo sa im prihodilo: „Všetko pochádza z lásky, všetko je podriadené spáse človeka, čo Boh robí, všetko má tento cieľ”. A sv. Tomáš Morus, krátko pred svojou popravou utešoval svoju dcéru: „Nič sa nemôže stať, čo by nechcel Boh. Teda ak to On chce, čo aké zlé by sa nám to javilo, je to pre nás predsa len to najlepšie!.“