Včera, v závere prvého čítania z listu Kolosanom, sme počuli, ako sv. Pavol hovorí, že Epafras im rozprával o láske koloských kresťanov v Duchu Svätom. Toto tak nadchlo sv. Pavla a jeho spoločníkov, že od toho dňa sa začali vytrvalo modliť za túto kresťanskú obec. Pozrime sa za čo sa modlili a porovnajme s tým naše modlitebné úmysly. Najčastejšie sa modlíme za zdravie a už menej za Božie požehnanie. Slovenský preklad doslova hovorí: „neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti.“ Český ekumenický to tlmočí trochu zrozumiteľnejšie: „Preto aj my, odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame za vás v modlitbách prosiť, aby ste plne, so všetkou múdrosťou a duchovným pochopením poznali jeho vôľu.“ Teda apoštol a jeho spoločníci v modlitbách prosili za to, aby Kolosania plne, so všetkou múdrosťou a duchovným pochopením poznali Božiu vôľu. Môžeme sa sami seba pýtať, či sme sa niekedy takto modlili? O sv. Františkovi sa hovorí, že po svojom obrátení sa často pýtal: „Pane, čo chceš, aby som vykonal?“ Je to veľmi dôležitá prosba. V modlitbe „Otče náš“ je na treťom mieste v hierarchii prosieb: „buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi!“
Prečo je táto prosba taká dôležitá? Prečo je poznanie Božej vôle tak strašne dôležité. O tom nakoniec hovorí sv. Pavol ďalej. Náš preklad hovorí: „aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána a páčili sa mu vo všetkom.“ Ekumenický: „Tak budete svojím životom robiť Pánovi česť a stále sa mu páčiť,..“ Totiž toto je dôležité: „Aby sme sa Bohu páčili!“ Aby sme žili Bohu na Slávu. Sv. Ignác to zhrnie do jedného predsavzatia: „Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu!“ Teda je potrebné žiť tak, ako sa patrí vzhľadom na Pána, robiť svojím životom Pánovi česť. Nie len tak nejako prežiť a preživoriť svoj život na zemi. Uspokojiť sa so stavom, že sa osobne so svojím Stvoriteľom vôbec nepoznáme a ani sa s ním osobne nerozprávame. Ak chceme prežiť život v blaženom poznaní Boha, musíme žiť tak, aby sme sa mu páčili.
Boh má svoj vkus, má svoju predstavu o konkrétnom človeku. Túto predstavu o konkrétnom človeku má dokonca skôr ako ho stvorí. Sme vytvorení podľa jeho predpoznania a to dokonca ide tak ďaleko, že Božie Slovo môže povedať: „Abrahámovi som dal Izáka, Izákovi Jakuba..“ (zrov. Joz 24,3-4) Za menom človeka sa skrývajú rôzne obdarovania, talenty, schopnosti. Boh dal Abrahámovi človeka menom Izák. Mohli by sme možno trošku vtipne povedať: Boh dal Abrahámovi Program menom Izák. Božie oči sú sústavne upreté na Teba a jeho srdce očakáva, že sa v Tebe ukáže a zjaví Boží Syn.
Moderná fyzika hovorí, že celý stvorený svet je akoby v sieti fantázie Stvoriteľa. Boh svojím poznaním tvorí tento svet. Každé miestečko tohto sveta má nesmiernu hĺbku Božej blaženosti, ktorú pozná len ten, kto má čisté srdce. Život podľa Božej vôle spôsobí, že si získame Božie zaľúbenie, vo všetkom ponesieme ovocie dobrých skutkov a budeme rásť v poznaní Boha. Keď si získame Božie zaľúbenie, získame si tiež Božie prebývanie. Pán Ježiš v evanjeliu podľa sv. Jána sľubuje. „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.” (Jn 14,21) „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.” (Jn 14,23). Z toho vyplýva, že poslušnosť Božej vôli, ktorá je zjavená v Ježišových prikázaniach, teda v jeho Slove, vedie k prebývaniu Boha v človeku a k zjaveniu Boha človeku. Takýto človek bytostne zakúša a poznáva Boha. Nesmierna dobrota a blaženosť Božia sa usídli v jeho srdci. Stane sa Teoforom – nosičom, nositeľom Boha. Stane sa skutočne dobrým človekom, ktorý začne prinášať ovocie skutočne dobrých skutkov, ktoré vychádzajú z premeneného srdca.
Má to ešte ďalšie pozitívne dôsledky: „a z moci jeho božskej slávy nadobudnete silu k trpezlivosti a radostnej vytrvalosti, a budete ďakovať Otcovi, ktorý vás pripravil k účasti na dedičstve svätých vo svetle“. Poznanie Božej Slávy nám dá silu k trpezlivosti a dokonca spôsobí niečo také, čo sv. Pavol nazýva „radostná vytrvalosť“. Sila trpezlivosti a radostná vytrvalosť sú ovocím poznania Božej Slávy. Kto nepozná Boha, nedokáže byť skutočne trpezlivý a ani radostne vytrvalý.
Objaví sa v nás ešte čosi iné: „budete ďakovať Otcovi, ktorý vás pripravil k účasti na dedičstve svätých vo svetle.“ Objaví sa v nás vďačnosť voči Bohu. Boh takto dokonale rieši problém ľudskej slabosti a hriešnosti. V liste Rimanom Pavol píše, že Boh vydal ľudí napospas nečistým vášniam, lebo si nevážili pravé poznanie Boha, nevzdávali Bohu primeranú slávu a neboli mu vďační. Ten istý Pavol nám ukazuje cestu z tohto začarovaného kruhu bezbožnosti, ktorá plodila neschopnosť čosi zmeniť.
Poznanie a plnenie Božej vôle vedie k životu, ktorý je na česť a slávu Božiu a ku ktorému sa Boh prihlási. Prihlási sa v tom zmysle, že sa človek znovu stane nositeľom Božieho Slova a Ducha. Toto spôsobí zmenu v kvalite bytia a konania. Takto človek porastie v poznaní Boha a to spôsobí trpezlivosť a radostnú vytrvalosť a v konečnom dôsledku vďačnosť voči Bohu, ktorý nás vyslobodil z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. V ňom máme vykúpenie a odpustenie hriechov.
Koreň všetkých hriechov je bezbožnosť. V návrate Boha do ľudskej bytosti je odstránenie tohto koreňa hriechu i príčiny Božieho hnevu. Boh je právom nahnevaný na človeka, ktorý nieje a nechce byť nositeľom jeho Ducha a konateľom jeho Slova. Naše vykúpenie je v tom, že či už žijeme alebo umierame patríme Pánovi. Sme Božie vlastníctvo, ku ktorému sa Boh prihlási. Sme jeho deťmi, ktoré majú mať účasť na dedičstve svätých vo svetle. A to všetko začína tým, že sa človek začne pýtať na Božiu vôľu, že sa zriekne svojvoľného spôsobu života. Keď sa zriekne svojvôle, keď sa rozhodne poslúchať Boha a jeho Slovo, ktorým a pre ktoré bol Stvorený, nájde skutočný Život, ktorý bude prežívať vo vďačnosti voči svojmu Stvoriteľovi. Týmto Životom je Ježiš, Boho – človek.