„Bratia, kedysi ste boli odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, teraz vás Boh skrze smrť v Kristovom ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony.“ Sv. Pavol vyjadruje vo svojom liste realitu života pohanov, ktorí žijú odcudzení Bohu. Odcudzení a znepriatelení s Bohom sú dvojakým spôsobom. Svojím zmýšľaním, ktoré je v protiklade s tým, čo a ako myslí Boh, a tiež svojimi zlými skutkami. Boh sa neprihlási k človeku, ktorý zle zmýšľa a pácha zlo. Zlá myšlienka, ktorú človek v sebe zámerne živí, môže byť rovnakou prekážkou spojenia s Bohom ako zlý skutok. Problém odcudzenosti človeka Bohu rieši sám Boh smrťou svojho Syna v tele. Boh sám v Kristovi zmieril človeka s Sebou. Človek by to nedokázal. Zmier človeka s Bohom je aj v tom, že Ježiš naplnil Božie očakávanie ohľadom človeka. Ježiš aj ako človek sa stal dokonalým obrazom Boha. Boh od každého človeka očakáva, že bude jeho obrazom, že bude Bohočlovekom, teda človekom, ktorý je vo svojom srdci podstatne zjednotený so Slovom Božím a prebýva v ňom Duch Svätý. Božie Slovo a Boží Duch nám dáva túto hodnosť.
Tento veľký zázrak premeny a zmierenia sa udeje s nami len vtedy, ak vytrváme upevnení vo viere, stáli a neodkloniteľní od nádeje evanjelia, ktoré sme počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom. Upevnení vo viere a neodkloniteľní od nádeje evanjelia. Nádej je kotvou, ktorou sa môžeme upevniť na rozbúrenom mori. Určuje smer nášho duchovného úsilia. Boh v nás prebudil „živú nádej vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych“.
Pozrime sa najprv na to, čo je to beznádej, aby sme lepšie pochopili, čo je to živá nádej, ku ktorej sme povolaní? Beznádej je akási duchovná kapitulácia. Kapitulácia pred skutočnosťou takou aká je. Nie sme šťastní, ale akosi nešťastne a zúfalo vyrovnaní. Vyjadríme to slovom: „S tým sa už nič nedá robiť!“ Beznádej zastavuje každý pohyb a každú snahu.
Sv. Peter hovorí, že Boh nás vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. Sv. Ján hovorí: „Každý, kto má túto nádej v neho usiluje sa byť čistý, ako je on čistý“. Nádej je motorom duchovného života. Nádej je hnacou silou života. A táto nádej je dokonca živá, samá v sebe ma silu vzrastu. Boh ju potvrdzuje aj tým, že nám dáva účasť na svojom Duchu.
II. Vatikánsky koncil v konštitúcii Lumen gentium vyhlasuje, že Preblahoslavená Panna Mária žiari „putujúcemu ľudu na jeho pozemskej púti ako znamenie bezpečnej nádeje a potechy, kým nepríde Pánov deň“. Keď totiž Cirkev medituje nad úlohou Panny Márie v dejinách spásy, často ju nazýva „našou nádejou“ a „matkou nádeje“. Panna Mária vo svojom pozemskom živote ustavične živila „čnosť nádeje“, celú svoju nádej vložila do Pána a v nádeji očakávala a vierou počala Syna človeka, ktorého predpovedali proroci. A vo svojom Nanebovzatí sa stala „nádejou veriacich.“
Zakončím slovami a prianím apoštola Pavla: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici…“