22. piatok, cyklus I. – (Kol 1,15-20)

Prvé čítanie z listu sv. Pavla Kolosanom hlása: „Ježiš Kristus je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia.“ Písmo sväté nás už vo svojej prvej knihe, knihe Genezis, poučuje o tom, že základným určením človeka je: „stať sa Božím obrazom.“ Takto prekladá text knihy Gn Český ekumenický preklad. Človek je pozvaný aby v hmotnom svete zjavoval Boha – Lásku. Z hmotných bytostí jedine človek je vlastníkom ducha a má zvláštny zmysel pre Neviditeľného Boha. Celá ostatná príroda žije len pre veci viditeľné a z viditeľných vecí. Žiadne zviera nemá zmysel pre ducha, okrem človeka. A jedine človek vie tlmočiť celou svojou bytosťou ostatnému hmotnému stvoreniu posolstvo Boha, Božie Slovo. Keď sa pokúšame maľovať Boha, ktorého nemožno namaľovať, dávame mu vždy ľudskú tvár, lebo z ľudskej tváre vieme prečítať dobrotu. Aj my, keď sme boli malé deti, nechápali sme abstraktné veci a boli sme odkázaní na zážitok dobra prostredníctvom našich rodičov. A aj ako dospelí dlhujeme jeden druhému toto zjavenie Boha v ľudskom tele.

Teológia nás poučuje, že Ježiš je Pravý Boh ale súčasne aj pravý človek. A ako dokonalý človek naplnil zmysel svojho poslania. Stal sa obrazom neviditeľného Boha. Človek v raji nezhrešil tým, že chcel byť ako Boh, ako sa to niekedy vykladá. Toto je jeho určenie, ktoré mu bolo vložené do srdca. Ale zhrešil tým, že tak chcel urobiť bez Boha a proti Bohu, nie poslušnosťou božím príkazom ale mágiou. Chcel to urobiť vlastnou silou. Vlastnou silou sa nikto nemôže stať obrazom Boha. Musí sa otvoriť Kristovi, ktorý je Božím Slovom a skrze ktorého bolo všetko stvorené a prijať ho, ako svoj život.

„Lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, svet viditeľný i neviditeľný: tróny a panstvá, kniežatstvá a mocnosti.“ Boh sa najprv zjavil anjelom ako Slovo. Božie Slovo, Boží Syn, stojí na počiatku všetkého: „Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“ „On je pred všetkým a v ňom má všetko svoje trvanie.“ Božie Slovo je Stvoriteľom. Všetko povstáva skrze Neho a pre Neho a len v ňom má svoje trvanie. Čo Boh vyslovil, to sa stalo. Boh povedal: „Buď svetlo a bolo svetlo!“ Tak neobmedzená je jeho moc. Avšak Božie Slovo kapituluje pred ľudskou slobodou. Nič v nás nevytvorí bez našej vôle. Svoju dokonalosť máme prijať slobodne ako dar Ducha. Ducha Svätého prijímame natoľko, nakoľko sa otvárame Božiemu Slovu. Máme napodobňovať Božiu matku, ktorá hovorí: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova!“

„On je hlavou tela, čiže Cirkvi; On je počiatok, prvorodený medzi vzkriesenými z mŕtvych a vo všetkom má prvenstvo.“ Smrť ako dôsledok prvotného hriechu kazí túto vznešenosť človeka. Ježiš však premohol hriech i smrť. Každý hriech je prekážkou zjavenia sa skutočnej veľkosti a slávy človeka. Každý hriech ukazuje sebectvo a nie lásku. Človek sa natoľko stáva Božím Zjavením, nakoľko žije Božie Slovo. Pán Ježiš ako pravý človek nám odhaľuje našu pôvodnú veľkosť. Boli sme stvorení, aby sme mali spoločenstvo s Bohom. Len Bohočlovek je skutočným človekom. Človek bez Boha je len púhy prach zmietaný vo vetre. Človek a Boh patria spolu.

„Boh totiž chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril so sebou všetkých, keď jeho krvou, na kríži vyliatou, vrátil pokoj všetkým, čo sú na zemi a čo sú na nebi.“ Ukrižovaný Kristus je zjavením najväčšej miery lásky Boha voči hriešnikom. V Ježišovi sa Boh úplne pre každého jedného človeka nasadil. Jeho telo sa nám dáva za pokrm a jeho krv za nápoj, aby sme mohli mať účasť na obnove spoločenstva s Bohom. Jeho krv je krvou večnej zmluvy. Vráťme sa k Bohu, ktorý je našou silou, múdrosťou, veľkosťou i spásou.