22. nedeľa cez rok „B“ – (Dt 4,1-2.6-8; Jak 1,17-27; Mk 7,1-23)

Dnešné čítania nám objasňujú správny postoj k Božiemu Slovu: V prvom čítaní počujeme výzvu: „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím a zachovávaj ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva.“ Stručne by sme to mohli vyjadriť takto: „Počúvaj a zachovávaj!“ Mnoho ľudí si chodí do kostola vypočuť Božie Slovo, ale ich všedný život sa riadi úplne inými princípmi. Nestačí len počúvať, ale treba každé Božie Slovo realizovať. Len vtedy sa Božie Slovo stáva pre nás Slovom života a vedie nás ku Spáse. Len vtedy prežívame tú istú skúsenosť, ktorú vyjadruje apoštol Jakub: „0n nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.”

Božie Slovo, ak ho prijímame vierou, ktorá si je istá v tom, čomu verí, uzdravuje naše duše. Predovšetkým mení obsah nášho vedomia. Do nášho vedomia, skrze svoje Slovo vstupuje Boh. Najprv ho poznávame len rozumom, ale keď sa snažíme uskutočňovať Jeho Slovo, začíname Boha poznávať bytostne a skúsenostne. Toto Slovo mení uzdravuje náš vzťah k Bohu i ľudom. Začíname žiť správny vzťah, tak ako to znovu naznačuje apoštol Jakub: „Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.” Čo je to nábožnosť? Je to náš vzťah k Bohu. Nedá sa povedať, že každá nábožnosť, ktorá sa objavuje u ľudí, je rýdza a bezchybná. Vidíme, že aj u Farizejov v evanjeliu sa objavuje akási nábožnosť, veď všeobecne bolo známe, že Farizeji boli ľudia nábožní, ľudia chodiaci do chrámu, dávajúci desiatky. A predsa ich nábožnosť nebola čistá a bezchybná. Aj Ježiš mal mnoho výhrad voči ich nábožnosti. Dnešné evanjelium ich napríklad usvedčuje, že dávajú prednosť svojím tradíciám, pred Božím Slovom. Myslíte si, že sa nás katolíkov táto výčitka až tak netýka, že my nemáme svoje tradície, ktoré stoja v protiklade k Božiemu Slovu. Aj my máme rôzne súkromné pobožnosti, ktoré sú ďaleko od Božieho Slova. Chceme prísť k Bohu sólovo a pri tom si nechceme všímať biedu sveta okolo nás. A pri tom rýdza a bezchybná nábožnosť hojí biedu blížneho a to je jediná cesta, ako sa priblížiť k tomu, ktorý je Láska. Rýdza a bezchybná nábožnosť berie vždy ohľad na Božie Slovo. Plní vôľu Otcovu. Berie ohľad na to, čo hovorí a čo chce Boh.

Existuje ešte jedna vada duchovného života, ktorá zakrivuje cestu ku spáse. Mojžiš sa aj takto prihovoril ľudu: „Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete.” Božie Slovo je šité presne na našu ľudskú mieru, všetko čo je nad a pod, spotvoruje náš duchovný život. I posledná kniha NZ znovu zvýrazňuje túto požiadavku: „Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy, Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe. A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe..” Božie Slovo stojí uprostred dvoch extrémov duchovného života, ktoré ho nivočia: Rigoróznosť, má tendenciu pridávať nároky, a zakazovať aj to, o čom Božie Slovo nehovorí nič, alebo to považuje za indiferentné. Druhý extrém je Laxizmus, ktorý chce dovoliť aj to, o čom Božie Slovo jasne hovorí ako o hriechu. Ani jeden ani druhý smer nevedie ku spáse. Obidva tieto smery znemožňujú zdravý duchovný život.

Zdravá a bezchybná nábožnosť sa v nás objavuje vtedy, keď sa snažíme poznať Boha a jeho požiadavky a žiť podľa nich. V opačnom prípade sa vystavujeme falošnej nábožnosti, ktorá vždy spotvoruje dušu do farizejstva. Aj v tejto svätej omši, prosme Ježiša, ktorý sám je Božím Slovom, aby nás uchránil od falošnej nábožnosti, ktorá nedosahuje Boha. Prosme Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatemnenia z obratu, aby nám dal účasť na dobrom údely a na dokonalom dare, ktorým je Duch Svätý.

Na záver jednu myšlienku od sv. Bernarda: „Duša hľadá Slovo, s ktorým by súhlasila pre svoju nápravu, ktorým by sa osvietila pre poznania, na ktoré by sa oprela, aby bola silná, ktorým by sa napravila, aby bola múdra, ktorému by sa podrobila, aby bola krásna, s ktorým by sa zasnúbila, aby bola plodná, ktoré by požívala, aby bola blažená. Slovo sa stalo telom a prebýva už v nás. Prebýva vierou v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v myšlienke a zostupuje až k obrazotvornosti.”