Začiatok dnešného prvého čítania znel takto: „Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Ježiša Krista, a brat Sostenes Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.” Sv. Pavol charakterizuje kresťanov ako tých, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista. Veľmi často sa stretávame s tým, ako sa ľudia vyznávajú, že brali zbytočne meno Pána Ježiša na pery. Napr. matka, vidí, že s jej dieťaťom je zle a skríkne: „Ježišu Kriste“ a potom sa uteká vyznávať, že zhrešila, pretože vyslovila toto sväté meno.
Všimnite si, že sv. Pavol hovorí o tom, že kresťania ustavične vzývajú meno Pánovo. My máme právo vzývať meno Pane Ježiša, pretože On je náš Pán a Spasiteľ. Kto iný mi môže v určitých ťažkých situáciách pomôcť ak nie On. Keď v bežnom živote zavolám na priateľa jeho menom, čo sa deje? Priateľ ak ma počul a má ma naozaj rád, tak sa obráti ku mne a ak vidí, že mi treba pomôcť, snaží sa ku mne priblížiť a snaží sa mi pomôcť. Toto je zmysel vzývanie mena. A pletí to aj o vzývaní mena Ježiša, nášho Pána. Keď vzývame toto meno, Ježiš sa vždy približuje, pretože On nás nesmierne miluje a túži nám pomôcť. Východné cirkvi poznajú modlitbu, ktorá spočíva v tom, že sa ustavične vzýva a opakuje meno Ježiš. Môže to byť v tejto najkratšej forme.
Vyslovujeme meno Ježiš stále s väčšou túžbou a láskou a týmto vzývaním, ktoré môžeme zladiť s tlkotom svoj ho srdca, alebo s rytmom nášho dychu sa táto modlitba stále viac a viac prehlbuje a očisťuje. Alebo môže byť našou modlitbou aj dlhšie vzývanie: „Ježišu Kriste, Syn Boha Živého, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Čím viac je v mojom vzývaní lásky a skutočnej túžby, tým bližšie je Ježiš pri mne. Pri každom vzývaní, ktoré je prejavom mojej odovzdanosti, môže Ježiš vo mne a v mojom prostredí pracovať.
Sv. Pavol pokračuje: „Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi. Veď v Ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní, tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi, takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví nás Pán Ježiš Kristus.“ My sa iným spôsobom nemôžeme Bohu páčiť, ako len skrze Krista, to znamená, keď je Ježiš v nás. On je naša milosť v Božích očiach, On je naše bohatstvo, naša Múdrosť, naše Svedectvo a Dar milosti. Tieto dary nás pripravujú na stretnutie s Bohom.
Keď sa mu úplne odovzdáme, On je verný a dovedie svoje spásne dielo v nás k blaženému dovŕšeniu. Sv. Pavol hovorí: „On vás bude posilňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.“ Sme povolaní ku spoločenstvu Božieho Syna.
Pán Ježiš hovorí o sebe, že je Život. Vzývať meno Ježišovo to znamená pracovať na rozhojnení živote svojej duše. Všetko záleží od odovzdanosti s akou Pánovi svoj život zveríme, nakoľko je Ježiš naozaj naším Pánom a na koľko ho milujeme a to vyjadrujeme aj ustavičným vzývaním Jeho Mena. Modlitba môže byť tak jednoduchučká ako je jednoduché volanie slepcov z evanjelia: „Ježišu Synu Dávidov, zmiluj sa nad nami”. Túto výzvu opakovali tak dlho, dokiaľ nezakúsili Božiu milosť. Modlitba môže byť ešte jednoduchšia, môže byť výkrikom lásky: „Ježíš, Ježiš, Ježiš.“ Tak ako opakuje zaľúbený chlapec meno svojej dievčiny. Keď vzývame meno Pána Ježiša, budujeme životodárne spoločenstvo s ním.