Dnes sa chcem spolu s vami zamyslieť nad prvým listom Solúnčanom. Počuli sme, ako sa sv. Pavol teší z viery tých, ktorým ohlasoval evanjelium: „Potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru. Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi.“ Čo je to viera? Vieru môžeme definovať ako otvorenosť, ktorá umožňuje prijímanie, a prijímanie umožňuje rast. Platí to v oblasti fyzickej, ale platí to aj v oblasti duševnej. Ak neotvorím ústa a nebudem jesť, telesne neporastiem. Ak sa nebudem vzdelávať, duševne ostanem nerozvinutý. Ak vierou neprijmem Božie Slovo, môj duch sa nikdy nespojí s Bohom.
Človek sa po prvotnom páde rodí ako bytosť uzavretá voči Bohu. Sv. Augustín výstižne definuje hriešnika ako „homo incurvatis in se“ – „človek, skrútený (uzavretý) do seba“. Chýba nám spojenie so svojím Stvoriteľom. Preto základný úkon potrebný k našej Spáse, je viera. „Kto uverí, bude spasený.“ Teda: Otvoriť sa Bohu. Dovoliť Bohu v sebe pôsobiť. Vydať sa Bohu a vydržať s Ním. Vydržať Jeho, často i bolestivé, pôsobenie v nás, ktoré ale slúži ku Spáse – definitívnemu Uzdraveniu, Oblaženiu.
„Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom? Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.“ Apoštol Pavol sa teší, keď vidí ich pevnosť v Pánovi, vytrvalosť na ceste Spásy. Hovorí, že mu to spôsobuje radosť, po všetkých prežitých súženiach, ako keby bol mŕtvy a ožil. Podobne povzbudivo pôsobí na kňaza, keď vidí, že niekto začína svoju vieru brať smrteľne vážne. Prežívaná radosť vedie ku vďačnosti voči Bohu. Je to radosť z duchovného otcovstva, radosť z veriacich ľudí. Je to radosť prežívaná pred Bohom, teda radosť, ktorá obstojí pred Božím pohľadom. Je to radosť Boha zo Spásy hriešnika prežívaná v ľudskom srdci apoštola.
Sv. Pavol hovorí o ustavičnej modlitbe, aby sa mohol s nimi ešte stretnúť, aby mohol vidieť ich tváre, na ktorých sa odzrkadľuje Spása. A zároveň sa modlí za to, aby mohol doplniť to, čo ešte chýba ich viere. Viera potrebuje doplnenie, potrebuje obsah. Obsahom viery je Božie Slovo – všetko, čo Boh vyslovuje. Predovšetkým je to Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Je to Tajomstvo Vtelenia, ktoré zjavuje možnú ľudskú veľkosť, lebo ľudská bytosť je stvorená pre Boha. Človek je určený k tomu, aby sa stal Božím Obrazom. Má sa stať miestom Vtelenia a Zjavenia Božieho. Má dovoliť, aby sa stál sídlom a pôsobiskom Boha – Lásky.
Apoštol sa zvláštnym spôsobom modlí za možnosť stretnutia s tými, ktorým ohlasoval evanjelium: „Nech sám Boh, náš Otec, a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám.“ I môžeme prosiť, aby Boh sám plánoval a upravil naše cesty k druhým. Aby to nebola len naša ľudská chytrosť, ktorá riadi naše cesty. Aby sme vedení Božím Duchom, podobne ako Panna Mária, pri navštívení Alžbety, prinášali všade a všetkým požehnanie. Aby ľudia na našu prítomnosť reagovali podobne: „Odkiaľ mám to šťastie, že matka môjho Pána, prichádza ku mne!“
Plodom dospelej viery je Láska. Láska je Boh sám, Láska je prebývanie Boha v nás. Začína poslušnosťou Božiemu Slovu. Otvorenosť a ochota prijať Boha, ktorý sa zjavuje vo svojom Slove, vedie k prebývaniu Boha v nás. „A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám.“
Keď je Boh v nás, tak sa v nás objavia všetky čnosti. Boh sám posilňuje ľudské srdce k dobrému a správnemu životu, ku svätosti pred Bohom. Duša človeka sa po prvotnom páde podobá ovocnému stromu, ktorý je ale zasadený do zlej zeme. Ak dovolíme Bohu, aby nás presadil do svojho prostredia, aby Boží Duch bol naším základom, vtedy sa v nás objaví ovocie Ducha: Láska, radosť, pokoj, šťastie… Apoštol vyprosuje: „Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.“ Máme žiť tak, aby sme mohli rovno stáť v prítomnosti Syna človeka, Božieho Syna, keď sa spolu s anjelmi a všetkými svätými objaví na konci času. Stále očakávať jeho príchod a milovať jeho príchod v častom sv. prijímaní.