7. Veľkonočný pondelok
Poslednú katechézu sme zakončili druhou podmienkou, ktorou je presvedčenie o odpustení hriechov, alebo lepšie povedané o tom, že musíme skutočne uveriť, že nám Boh hriechy odpúšťa. Dnes budeme pokračovať treťou podmienkou:
3) Treťou podmienkou je istota v tom, že sme naplnení Duchom Svätým. Musíme prosiť Ducha Svätého, aby usmerňoval náš život, a aby nám dal silu k vedeniu kresťanského života. Slovo Božie nám hovorí o tom, že sa máme stále napĺňať Duchom Svätým: „A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom“ alebo niektoré preklady hovoria priamo „napĺňajte sa Duchom Svätým.“ (Ef 5,18).
V 1 Jn 5,14-15 sme dostali prísľub, že Boh nás iste vypočuje, kedykoľvek prosíme o niečo v mene Ježišovom, iným slovami, kedykoľvek prosíme v zhode s Jeho vôľou. Zdôraznili sme si, že sa nemáme spoliehať na pocity, ani na emocionálne zážitky, ale na Božie Slovo, na Boží prísľub.
Ak sa naplnenie Duchom Svätým spája v našom konkrétnom prípade s darmi, s prejavmi jeho moci, tak ich prijímajme s vďačnosťou, ale predovšetkým sa opierame o vieru, ktorá je vzťahom k Božiemu slovu. O vieru, ktorá je istotou v tom, že Boh vyslovuje Pravdu, že Boh „nemôže“ klamať.
Veríme Božím prísľubom, a preto postupujeme tak, ako tí, ktorí majú Ducha Svätého, čiže postupujeme zhodne s vôľou Krista, zhodne s jeho slovom, s jeho mysľou, s jeho želaním.
Kristus zasadá na tróne nášho života a nie naše EGO – JA. Spoľahlivým potvrdením života v Duchu je podrobenie svojho JA, svojej vôle Kristovi a jeho Duchu, ktorý pôsobí v nás.
Prediskutovali sme doteraz tri základné podmienky, z ktorých naplnenia vyrastá svedectvo úplne spontánne. Svedectvo je dôsledkom toho, čo nazývame osobným prijatím Ježiša v Duchu Svatom, vedomím odpustenia hriechov a vedením života v Duchu.
Sú to tri základné zážitky, ktoré tvoria podstatu kresťanského života podľa Písma Svätého zhodnú so skúsenosťou prvotnej cirkvi. Preto povzbudzovanie k takémuto životnému štýlu bude vždy hlavnou úlohou prípravy na evanjelizáciu a na vydávanie svedectva.
4) Štvrtá podmienka je prostá: deliť sa so svojou vierou v Krista, využívať každú príležitosť na rozhovor s inými o Ježišovi, deliť sa s vierou s inými jasným a jednoduchým spôsobom. Treba sa zbaviť všetkých predsudkov a obáv, predovšetkým zveličených predstáv o ťažkosti tejto úlohy.
Nezabúdajme na to, že v druhom človeku, keď sa mu chystáme vydávať svedectvo, už pôsobí Kristus a Duch Svätý a že my sme len nástrojom, ktorý na tieto skutočnosti upozorní. Preto s celou prostotou môžeme hovoriť o Ježišovi, o tom, čo pre nás znamená. Môžeme poukazovať na slová Evanjelia.
Mnoho ľudí má strach z vydávania svedectva azda práve preto, že príliš veľa očakávajú od seba samých. Uvažujú nad tým, ako druhého človeka presvedčiť, aké argumenty majú použiť.
Majú dojem, že ešte stále nie sú dostatočne pripravení a zatiaľ je pravdou, že hoci by bol ktosi neviem ako pripravený po stránke filozofickej, teologickej, psychologickej, aj tak zostane pre neho druhý človek tajomstvom, svetom zatvoreným tak, že neexistuje ľudský spôsob ako ho rozšifrovať. Naproti tomu, pre Boha je úplne priezračný, Duch Svätý pozná cestu do jeho vnútra
Pozvanie k viere musí prísť k človeku zvonku. Taký je zákon Božej Spasiteľnej ekonómie, lebo Božie Slovo prinesené Kristom musí zaznievať a ku každému človeku sa musí dostať zvonku ako udalosť. Našou úlohou je dať druhému človeku príležitosť stretnúť sa s tým Slovom, postaviť ho pred Božie Slovo.
Existuje tiež iný zákon, že osoba sa otvára a rezonuje na zážitky druhej osoby, preto moje svedectvo, ak vyrastá z hĺbky mojej osoby, má moc zasiahnuť druhého človeka. A konečne, predsa sám Kristus a Duch Svätý pôsobia v druhom človeku, nuž nepotrebujem sa znepokojovať, ani vzrušovať, či váhať a špekulovať.
Musím urobiť to, čo sa týka mňa, to čo odo mňa požaduje Kristus a výsledky ponechať Bohu. Avšak nemám právo pozbaviť niekoho príležitosti stretnúť sa s Kristom a s Jeho pozvaním ku Spáse, a preto musím hovoriť, deliť sa so svojou vierou. Nepresvedčovať silou, ale deliť sa: „Ja som to tak zažil, tak to chápem, tak Kristus pôsobí vo mne a v mojom živote“.
Mám vydávať svedectvo a ostatok ponechať Bohu, aby som nepodľahol pokušeniu vsadiť seba na miesto Boha takýmto uvažovaním: „Silou svojich argumentov musím toho človeka zraziť na zem“. Moje poslanie spočíva vo vytvorení príležitosti na stretnutie s Božím volaním a pozvaním, skrze delenie sa s tým, čo Boh vo mne vykonal.
Záležitosť prijatia Boha je totiž veľkým tajomstvom, najväčším tajomstvom, v ktorom sa v konečnom dôsledku zúčastňuje z jednej strany Boh, ktorý seba dáva a z druhej strany Boh, ktorý v druhom človeku Boha prijíma, čiže Duch Svätý. Lebo človek sám zo svojich vlastných prirodzených síl nie je schopný prijať Boha.
To Duch Svätý v nás prijíma Boha: „Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uvidíme svetlo.“ (Ž 36,10) Je to tajomstvo slobodného stretnutia, ktoré sa deje medzi Bohom a človekom otvárajúcim sa v Duchu Svätom, ale k tomu je potrebný katalyzátor a tým je naše svedectvo. Preto je potrebné využívať každú príležitosť na svedectvo.