21. pondelok, cyklus II – (2 Sol 1,1-5.11-12; Mt 23,13-22)

Dnešné čítania nám zjavujú dva rozdielne spôsoby duchovného života. Evanjelium odhaľuje pokrytectvo farizejov a zákonníkov. Keď sa dobre pozrieme do histórie židovského národa, s prekvapením zistíme, že títo ľudia v Ježišovej dobe predstavovali náboženskú elitu. Boli to akýsi vzoroví Židia. Neboli to nejakí vadní ľudia. Boli by sme prekvapení, čo všetko dokázali obetovať a urobiť pre Pána Boha. V mnohých smeroch boli horlivejší ako my. Čo mal Ježiš proti ním?

To, čo im Ježiš predovšetkým vytýkal, bolo pokrytectvo. Ich pokrytectvo spočívalo v tom, že síce navonok dodržiavali Zákon, ale vnútorne zostávali nezmenení. Vieme, že človek sám a z vlastných síl nedokáže zmeniť svoje srdce. Prečo sa teda Ježiš tak prísne o nich a možno aj o nás vyslovuje? Mohli by sme odpovedať jeho vlastným slovom: „Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech.“ Dokiaľ tu nebol Ježiš, dokiaľ tu nebola možnosť prijímať ho a žiť z neho, nebolo možné duchovne žiť iným spôsobom. Každá snaha o náboženský život z vlastných síl končila nutne ako farizejstvo a pretvárka, lebo človek hral niečo, čo sa nezhodovalo s jeho hriešnou dušou a podstatou. Ich neochota prijať Ježiša vychádzalo aj z toho, že milovali slávu u ľudí väčšmi ako slávu u Boha. Nechceli uznať svoje hriešne vnútro. Stačilo im vedomie, že ich ľudia uznávali a prijímali. Chceli si zachovať imidž čestných a nábožných ľudí bez ohľadu na svoje vnútro. Jedine príchod Ježiša na tento svet, dal možnosť východiska z tejto vnútornej biedy a teda ich odmietnutie Ježiša je zároveň uzatvorením sa pred možnosťou Spásy a preto Ježiš vyslovuje svoje beda k ich životu. Toto beda sa dotýka viacerých oblastí, ale predovšetkým faktu, že zatvárajú ľuďom Božie Kráľovstvo, ktoré sa priblížilo v osobe Pána Ježiša, bránia ľuďom vstúpiť do neho.

Jedine v prijatí Ježiša Krista je možná zmena. „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno..“ O takomto životnom štýle hovorí sv. Pavol vo svojich listoch. Každý jeho list je poukážkou na Božiu milosť, ktorá prichádza od Boha Otca skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Koľkí kresťania ale ešte stále žijú na úrovni Starého zákona, keď sa Kristovi neotvárajú a ho neprijímajú, hoci môžu. Počúvajú jeho Slovo, možno sa ho aj snažia dodržať, ale nakoniec kapitulujú pred silou hriechu v nich, lebo neprijímajú Božiu moc, ktorá je v Kristovi.

Kresťanstvo je náboženstvo milosti a len vtedy, ak sa takto žije, vedie k ustavičnému vďakyvzdávaniu. Sv. Pavol cítil povinnosť stále ďakovať: „Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých vás je čoraz väčšia.“ Pravé kresťanstvo sa prejavuje v človeku ako rast viery a lásky. Skrze Ježiša začína rásť do tej podoby, ktorá sa Bohu páči. Rastieme do stavu, keď prestávame Boha podozrievať zo zla a začíname si uvedomovať, že Boh je Dobro, Nesmierne a Nekonečne Dobro. Jedine naše hriechy nám zatemňujú jeho Svetlo.

Sv. Pavol ďalej pokračuje: „A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate.“ Veľmi často vnímame rôzne príkoria a prenasledovania ako zlo, ktoré by nemalo byť v našom živote. Ale sv. Pavol zmýšľa ináč o týchto veciach. Hovorí, že prenasledovania a súženia, ak sú pre spravodlivosť, sú znakmi Božieho spravodlivého súdu a svedčia o tom, že budeme uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíme. V týchto prenasledovaniach rastie naša vytrvalosť a viera.

Aj my si navzájom môžeme vyprosovať to, o čo prosí sv. Pavol a čo praje Solúnčanom: „Nech vás náš Boh urobí hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutoční každý váš dobrý zámer a dielo viery, aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.“ Zmyslom našej existencie v tomto svete je oslava mena nášho Pána Ježiša Krista v nás a naša oslava v ňom, podľa milosti Boha a nášho Pána Ježiša Krista. Máme byť tak dobrí z božej milosti, aby ľudia oslavovali Boha, ktorý nás stvoril a Jeho Syna Ježiša, ktorý nás vykúpil a Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje.