V dnešnom podobenstve o múdrych a nerozumných pannách nám Pán Ježiš odhaľuje ďalšiu zákonitosť duchovného života a Božieho kráľovstva. Ohlasovanie Božieho kráľovstva tvorí ústredný motív Ježišovho hlásania. Pán Ježiš veľmi často v podobenstvách používa tento termín. Niekedy sa za týmto spojením skrýva Boh a jeho pôsobenie v duši človeka, ktorý sa mu odovzdal, poprípade jeho vzťah k človeku, inokedy sa za ním skrývajú rôzne duchovné zákonitosti.
Dnešné podobenstvo hovorí o múdrom očakávaní. Svet pred Kristom žil v očakávaní mesiáša a svet po Kristovi znovu žije v očakávaní. Človek stále očakáva plnosť Spásy. Oni čakali na príchod Mesiáša a my znovu čakáme na druhý príchod Krista a dovŕšenie Kristových tajomstiev. Všetci kohosi alebo čosi očakávame, ale problém je v tom, čo očakávame a či očakávame rozumne alebo nerozumne.
Dnešné podobenstvo nám prízvukuje múdre očakávanie, pretože čakať na niekoho sa dá rôznym spôsobom. Niekto čaká a pritom upratuje dom, aby hosťa privítal v útulnom prostredí. Niekto čaká a kráti si čas hraním kariet. Niekto čaká a nudu zaháňa pitím. Vidíme, že už v materiálnom svete existuje mnoho spôsobov očakávania, ktoré potom ovplyvňujú priebeh stretnutia s očakávaným. Spôsob očakávania môže u čakaného vyvolať radosť, údiv, ale aj hnev a zlosť.
Pán Ježiš v dnešnom podobenstve používa obraz z ľudových svadobných zvykov, ktorý bol v jeho dobe a v jeho prostredí bežný. Na ženícha sa čakalo s horiacimi lampami. Horiaci oheň osvetľujúci noc predstavoval lásku, s ktorou na neho čakajú. Aj dnes sa v mnohých východných krajinách oheň, svetlo a láska v ľudových zvykoch spájajú. Keď si dobre všimneme hlavné postavy podobenstva, zistíme, že všetkých desať čakajúcich tvoria panny. Panna vo svojej podstate najlepšie vyjadruje čakanie. V panenstve sú si všetky podobné.
Hneď na začiatku podobenstva sa nám však odhaľuje, že rozdiel je v tom, že päť z nich je múdrych a päť nerozumných. Všetky si vzali lampy a všetky vyšli v ústrety ženíchovi, všetkým sa rovnako začalo driemať a všetky rovnako zaspali. Ani v tomto nebol problém, bol to prejav ľudskej slabosti, s ktorou sa musí rátať. Avšak problém je v čomsi inom. Päť múdrych si zobralo so sebou olej a keď boli náhlivo prebudené, neupadli do zmätku, lebo boli pripravené a mohli nastúpiť vítať ženícha. Hlúpe si však so sebou olej nezobrali, nemysleli na budúcnosť, lampy im začali hasnúť.
Olej v lampe vyjadruje v tomto podobenstve, tú najvnútornejšiu podstatu kresťanstva, vlastnenie Ducha Svätého alebo stav milosti posväcujúcej, čo je to isté. Duch Svätý je pomazaním, je Božím olejom, ktorý má stále horieť v našich srdciach. Ak ho nemáme, nie sme zaujímaví pre Boha. Aj v iných podobenstvách rozlišuje Ježiš počínanie múdre od hlúpeho: „Každý, kto počúva tieto moje slová ale ich nezachováva, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorí postavil dom na piesku.“ Myslíte si, že všetci, ktorí chodia do kostola, patria automaticky do kategórii múdrych? Múdri sú tí, ktorí počuté Božie Slovo príjmu vierou a snažia sa podľa neho zariadiť svoj život. Ak nezachovávame Božie Slovo naša nádej nie je opodstatnená.
Ako sa môžeme zaradiť do zástupu múdrych? Múdrosť sa nám predovšetkým zjavuje v Božom Slove. Ak chceme byť múdri v Božích očiach, je potrebné s istotou prijať Božie Slovo. Bohu máme veriť s istotou. Toto je podstata každej skutočnej múdrosti. Neriadiť sa chytrosťou tohto sveta ale Božou múdrosťou, ktorá sa nám ukazuje v Božom Slove.
„Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: „Pane, pane, otvor nám!“ Ale on im povedal: „Veru, hovorím vám, nepoznám vás.“ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“ Tak smutne končí dnešné podobenstvo. Možno sa nám to nezdá, až tak tragické. Možno si povieme: „Jedna svadba v živote nie je stratou!“ Ale keď sa človek teší na svadbu a nakoniec pre svoju nedbalosť túto možnosť stratí, už v tomto živote to prežíva ako tragédiu. Každá svadba je čímsi jedinečným, nielen kvôli oslave mladomanželov, ale práve kvôli páru, ktorý je vždy iný.
O čo viac môžeme smútiť, keď si uvedomíme, že v podobenstve sa vlastne jedná o večný život v Božom kráľovstve. Keď toto pochopíme, zistíme, že to zavretie dverí je večnou tragédiou. Večným smútkom duše, ktorá je potrestaná za vlastnú hlúposť. I v smrti i vo svätom prijímaní ide o príchod a prijatie Pána Ježiša. Pán Ježiš prichádza a my podobne ako družičky z dnešného podobenstva, mu máme vyjsť v ústrety. A tu sa už toto podobenstvo začína bolestne dotýkať situácie, ktorá je bežná v našich kostoloch, hlavne pri nedeľných svätých omšiach. Mnohí bratia a sestry aj rok a niekedy aj viac žijú bez milosti posväcujúcej, bez Krista v srdci. Sami sa bránia tým, že chodia každú nedeľu do kostola, ale nie sú pripravení na prijatie Ježiša. Dalo by sa povedať, že svojou nedeľnou návštevou kostola mu dokonca akosi vychádzajú aj v ústrety ako tie družičky v dnešnom podobenstve, ale nemajú olej, nemajú palivo, nesvietia, nežijú v milosti posväcujúcej. Teda vidíme svoju vlastnú nerozumnosť. Uznajme, že Pán Ježiš ma pravdu. Zmyslom dnešného podobenstva je, naučiť nás múdro žiť. Zakončím slovami žalmu: „Pane, nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca!“ (Ž 90,12)