V prvom čítaní sme počuli slová sv. Pavla: „Bratia, Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ K hlásaniu radostnej zvesti evanjelia nutne patrí „slovo kríža“. Nemáme hlásať evanjelium múdrosťou ľudských slov. Máme viesť ľudí k tomu, aby poznali Krista ako toho, ktorý za nás trpel a zomrel. Ktorý nás tak veľmi miluje, že dal seba samého ako výkupné za nás.
„Lebo aj Židia žiadajú znamenie a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.“ Práve kríž je tým najzázračnejším znamením, ktoré človeka skutočne vyslobodzuje z moci zlého ducha. „Kde je kríž, tam je víťazstvo“, hovorili už starí kresťania. Zlý duch sa chce mať v človeku dobre. A nakoľko sa mu podarí preniknúť do človeka, chce prežiť v ňom slasť. Ale ak svoje telo podrobíme krížu, diabol uteká. Lebo je to znamenie Božej lásky, úplne nezištnej a nesebeckej. A túto diabol nemôže ani pochopiť a ani prijať. On je sebec. Kríž je i Božou múdrosťou, liekom na problémy tohoto sveta. Svet je spasený skrze kríž. Nie slasť vedie k slobode človeka, ale kríž. Kríž nás oslobodzuje od nás samých, od nášho sebectva. Kríž pomáha zjavovať nezištnú Božiu lásku. Pre povolaných je ukrižovaný Kristus prejavom Božej moci a múdrosti.
Koľko krát nás od dobrého skutku odviedli takéto slová alebo myšlienky. „Čo na to povedia druhí, budem vyzerať ako blázon!” Evanjelium je naozaj čosi bláznivé. Láska, ktorá sa v ňom zjavuje, má silu urobiť z normálnych slušných ľudí bláznov. Sv. Pavol, ktorý je pre nás vzorom pravého kresťana sa nebojí povedať: „My sme blázni pre Krista…” (1 Kor 4 ,10). Skúsim vám vybrať ešte niektoré iné výroky, ktoré nám osvetlia problém bláznovstva pre Krista, aby ste aj vy získali odvahu „byť bláznami pre Kriste”. Ako to poteší srdce, keď chlapec povie dievčaťu: „Som do teba blázon”. Takéto bláznovstvo je ovocím zaľúbenia sa do Krista.
„Nech nikto sám sebe neklame. Ak sa niekto domnieva, že je v tomto svete múdry, nech sa stane bláznom, aby sa stal’ skutočne múdrym. Múdrosť tohoto veku je bláznovstvom pred Bohom.” (1 Kor 3,18-19) To bláznovstvo, o ktorom hovorí sv. Pavol je vlastne geniálny Boží pohľad na veci nášho života. My túto genialitu Božiu vieme chápať až vo svetle Ducha Svätého. Sv. Pavol v tom istom liste hovorí, že: „Prirodzený človek nemôže prijať veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, pretože sa dajú posúdiť len Duchom”. Ako určitý vzor stretnutia bláznovstva Božieho s ľudskou chytrosťou nech nám poslúži tento príklad. V ťažkých dobách, keď rímsky cisári prenasledovali kresťanov, bol jeden mladý muž postavený pred súd. Cisár sa mu vyhrážal, že ho pošle do vyhnanstva, ak sa nezriekne viery v Krista.
„To nemôžeš urobiť,” odpovedal obvinený, „pretože celý svet je domovom môjho nebeského Otca.“ „Teda ťa nechám zabiť“, povedal rozhnevane cisár. „Ani to ti nič nepomôže,” odpovedal kresťan, „pretože v Ježišovi Kristovi mám večný život.” „Nechám ti teda zobrať všetko, čo máš”. „Ani to sa ti nepodarí, pretože môj poklad je v nebi.” „Zbavím ťa teda všetkých priateľov,“ pokračoval cisár. „Ani toto nedokážeš”, povedal kľudne mladý utuž, „pretože môj najlepší priateľ je Ježiš Kristus a od neho ma nikdy neodlúčiš. Môžeš urobiť čo chceš, ale uškodiť mi nemôžeš.”
Vyprosujme si od Boha tento zmysel pre Božie bláznovstvo, pretože svojou normalitou, myslím tým ľudskú chytrosť, nikoho neuchvátime pre Krista. Musíme začať žiť evanjelium, bláznovstvo evanjelia, len vtedy sa staneme hodnovernými svedkami svojho Pána a Spasiteľa. „Stal som sa bláznom pre Krista”.