Čítanie z listu sv. Pavla Efezanom, ktoré sme počuli, a ktoré nám adresoval sv. Pavol, možno dnes znepokojí väčšinu žien v tomto kostole a bude im pripadať nielen ako hlásanie dávno prekonaných názorov ale ako názory idúce proti ľudskej dôstojnosti ženy. Pre zástancov nadradenosti muža bude toto čítanie znieť ako hudba z raja. Mnohým mužom asi najviac utkvel v hlave citát: „Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.”
Sv. Pavol nemyslí na absolútne podriadenie ženy mužovi. Predovšetkým hovorí o vzájomnej podriadenosti: „Bratia, podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom.” Táto požiadavka platí pre každú usporiadanú spoločnosť. Sme si síce všetci, čo sa týka ľudskej dôstojnosti rovní, ale predsa každý má iné talenty a z toho vyplývajúce iné poslanie. Uznávame, že v dobre fungujúcej spoločnosti musia byť ľudia, ktorí vedú ostatných a dokonca i nad nimi musí byť jeden, ktorí je zodpovední za všetkých. Platí to v cirkvi a platí to aj vo svetskom štáte, platí to v každom fungujúcom podniku a platí to aj v rodine.
Máme si byť poddaní a to z bázne voči Kristovi. „Ženy svojím mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.” Možno sa aj niekto zľakne, keď počuje ako a na koľko má byť z božieho príkazu žena podriadená svojmu mužovi. Možno to niekým otrasie, zvlášť ak si uvedomí, čo všetko niektorí muži vyžadujú od žien. Pri čítaní Pavlovho listu si musíme uvedomiť, že jeho slová nie sú adresované ľuďom tohto pomýleného sveta – pohanom ale kresťanom. A skutočným kresťanom je ten človek, ktorý prijal Krista ako normu a vzor svojho chovania, ktorý prijal Krista ako vnútornú silu k mravne dokonalému životu. Teda prvou podmienkou toho, aby sa žena podriadila svojmu mužovi vo všetkom, je jeho podriadenie sa vo všetkom Kristovi. Len takýto muž môže vyžadovať takúto poslušnosť a podriadenosť od svojej ženy. Nemá takéto právo ten, kto sa sám nechce podriadiť Božiemu zákonu, napr. muž alkoholik. A teda, ako hovorí sv. Pavol, ako Kristus je Spasiteľ svojho tela, tak aj muž – kresťan má byť nie tyranom svojej ženy, ale jej spasiteľom, napr. už tým, že prinesie rozumný prvok do intuitívneho a emočného sveta svojej ženy, že ju vypočuje a poradí jej.
Veď nakoniec v ďalšej časti listu sv. Pavol konkrétne ukazuje, ako to má vyzerať. Čo všetko ma urobiť kresťanský manžel pre svoju ženu: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.” A ako miluje Kristus svoju Cirkev? „Seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.” Teda, to, čo sa má každý muž – kresťan učiť od Krista, je láska až po sebaobetovanie. Ježiš Kristus je dokonalý muž a dokonalý otec, lebo On seba samého vydal až na smrť. Toto je vzor lásky, ku ktorému sme ako muži pozvaní. Myslím si, že žiadna rozumná žena, nebude proti podriadenosti takémuto mužovi, čosi namietať.
Ďalší dôvod lásky muža voči svojej manželke naznačuje sv. Pavol o kúsok ďalej: „Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela.” Vzťah k svojej žene má byť podobný vzťahu k svojmu vlastnému telu. Na tejto dobrote voči sebe samému, ktorá sa u normálneho človeka predpokladá, má mať účasť celá rodina. Sú dva v základe chybné postoje voči sebe. Človek sa môže milovať sebecký a bezohladne voči blížnemu, alebo sa môže nenávidieť a nechce sa prijať taký, ako ho stvoril Boh. Obidva tieto postoje sú pomýlené. Človek musí správne milovať seba samého, aby dokázal milovať svojho blížneho.
Sv. Pavol na záver tejto stati opakuje posolstvo z knihy Genezis, na ktoré sa často zabúda: „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.” Manželia vytvárajú čosi nové, čo má prednosť pred detinskými väzbami na rodičov. Nechcem tým tvrdiť, že muž, ktorý sa oženil alebo žena, ktorá sa vydala, už nemá podlžnosť voči svojím rodičom. Skôr tu ide o skutočnosť posvätnosti novej rodiny, ktorej stabilitu treba predovšetkým chrániť, a nikto ani rodičia nemajú právo rozbíjať tento zväzok, ak je raz uzavretý pred Bohom a cirkvou. Sv. Pavol zakončuje týmito slovami: „Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.”
Na záver ešte uvediem niekoľko pekných myšlienok o manželstve:
Sv. Ambróz sa prihovára mužom: „Nie si pánom, ale manželom, nedostal si otrokyňu, ale manželku. Odplácaj sa jej pozornosťou a buď jej vďačný za lásku.”
„Vybral som si; nie je mojím cieľom hľadať, čo by sa mi páčilo, ale páčiť sa tomu, koho som si vybral.” (Alain)
Johan Sebastian Bach adresoval svojej starnúcej manželke tieto krásne slová: „Tvoje plavé vlasy boli tak dlho pre mňa slnečnou žiarou, ale strieborné teraz sú mojím mesačným svetlom – a to je oveľa lepšie svetlo pre nás zamilovaných.”