Včera sme hovorili o bohatom mladíkovi, ktorý odišiel smutný, pretože mal mnoho majetku. Môžeme sa opýtať: „Kto koho mal vo vlastníctve? On majetok, alebo majetok jeho?“ Človek prepadá modlárstvu, ak nie on ovláda veci, ktorými ho obdarila Božia dobrota, ale veci ovládajú jeho. Človek môže mať aj mnoho majetku, ale pokiaľ ho veci neovládajú a vie rozdávať, nemusí to byť pre neho zlé. Ale Ježiš prehlasuje: „Veru, hovorím vám, že bohatý človek ťažko vojde do kráľovstva nebeského.“ V evanjeliu podľa Marka čítame trošku iným spôsobom pretlmočenú tú istú pravdu: „Ako ťažko vojdú do Božieho Kráľovstva tí, čo majú majetok!“
O čo sa väčšina ľudstva usiluje? Získať si nejaký majetok. V ňom vidíme svoju istotu. Možno práve toto vyjadruje pokušenie, ktoré ovládne bohatého človeka. Nespoliehať sa na Boha, ale veriť v silu majetku. Jeho záujem sa sústredí na „mať“ a nie „byť“. Človek je ochotný nenávidieť kvôli majetku.
Božie Slovo dnes zneje pre nás, aby nás vytrhlo z bludu. Často celý svoj život zasvätíme hromadeniu bohatstva. Vidíme v ňom bezpečnosť a teraz nám Ježiš vyhlasuje našu celoživotnú snahu za pomýlenú formu existencie, za nebezpečie, ktoré dokáže dokonca udusiť v nás Božie Slovo.
Pre apoštolov musel znieť veľmi podivne ďalší Ježišov výrok: „Znovu vám hovorím, ľahšie prejde ťava uchom ihly než bohatý do neba.“ Exegéza pripúšťa dva možné výklady tohto miesta. V Jeruzaleme, v dobe Pána Ježiša, existovala veľmi uzučká brána, ktorú nazývali ucho ihly a touto bránou sa žiadna, riadne naložená ťava, neprepchala. Druhá možnosť je v tom, že sa poplietli dve grécke slová: camilon (lano) a camelon (ťava). Potom by toto prirovnanie neznelo tak absurdne. Zmysel vety by bol: „Skôr prejde lodné lano uchom ihly, ako sa boháč dostane do neba.
Kráľovstvo Božie nie je čosi, do čoho budeme po smrti automatický prenesený. Aj v duchovnom svete platia dva zákony, ktoré poznáme z fyziky. Zákon zotrvačnosti a zákon príťažlivosti. Duchovný zákon zotrvačnosti sa dá vyjadriť aj výrokom z knihy Kazateľ: „kde strom padne, tam ostane ležať“. A dá sa povedať, že aj človek padá tam, kde smeroval celý jeho život.
Druhý duchovný zákon, Zákon príťažlivosti, vyslovuje sám Ježiš: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Ak je naším pokladom sám Boh, naša duša sa svojou túžbou približuje k nemu. Ak je mojím pokladom majetok, moja duša sa ani po smrti nedokáže od neho odpútať. Do Božieho kráľovstva môže naozaj vojsť len človek slobodný.
Aj my sa možno podobne ako apoštoli zhrození pýtame: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš odpovedá: „Ľuďom je to nemožné, ale nie Bohu. Lebo Bohu je všetko možné!“ Táto druhá veta nás varuje pred inou formou hromadenia bohatstva. Človek si môže myslieť, že sa spasí svojimi skutkami a vedie ho to k hromadeniu zásluh. Pestuje v sebe vedomie záslužnosti. Toto na Pána Boha nezaberá. Spása je Božou akciou, ide o to, aby sme sa dali spasiť. Máme Boha o to prosiť a odovzdať sa mu. A keď z milosti Božej dosiahneme stav zjednotenia s Ním, objaví sa v nás Láska Božia a my budeme prinášať ovocie dobrých skutkov.
Chudoba ako sloboda od vecí patrí k podstate Ježišovho evanjelia. Nie bieda, ale nezávislosť, dobrovoľná chudoba. Nesmieme si zakladať ani na duchovnom bohatstve. Pravé a trvalé bohatstvo je prebývanie Boha v nás skrze Slovo a Ducha.
Na záver vypočujme kratučké napomenutie od sv. Františka: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Je mnoho tých, ktorí sú horliví pri modlitbe a bohoslužbe a ukladajú svojmu telu mnoho pôstov a umŕtvovania, pohoršujú sa však pre jediné slovíčko, ktoré sa zdá pôsobiť krivdu ich ja, alebo pre nejakú vec, ktorú im niekto vezme a hneď sa nad tým rozčuľujú. Tí nie sú skutočne chudobní v duchu; lebo, kto je skutočne chudobní v duchu, nenávidí sám seba a miluje i tých, ktorí ho bijú do tváre.
Pán povedal Adamovi: „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobrého a zlého nejedz.“ Z každého rajského stromu teda mohol Adam jesť a nezhrešil, dokiaľ sa neprevinil proti poslušnosti. Lebo ten je zo stromu poznania dobrého a zlého, kto si privlastňuje svoju vôľu a vychvaľuje sa všetkým tým dobrom, ktoré Pán v ňom hovorí a pôsobí a tak sa mu našepkávaním diabla a prestúpením, zákazu dostáva ovocia poznania zla, za to neujde trestu.“