Včera sme počuli podobenstvo, ktoré lámalo našu predstavu o Božej spravodlivosti. Boh nie je nespravodlivý ale mohli by sme povedať, že je nad – spravodlivý, lebo jeho milosrdenstvo dopĺňa to, čo človeku chýba, i keď si to nezaslúži. Boh nehodnotí ľudí podľa podaného výkonu ale podľa prejavenej ochoty a dôvery.
Dnešné čítanie nám odhaľuje iný rys Božieho kráľovstva. Všetky podobenstva dohromady nám dávajú plnú pravdu o Božom kráľovstve, ale každé akoby z iného zorného uhlu. Včera sa hovorilo o pozvaní do práce na vinici. Nikto z pozvaných sa nevyhováral, že sa mu nechce pracovať. V dnešnom podobenstve je náš postoj voči Božiemu kráľovstvu zobrazený trochu ináč. „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu.“ Božie kráľovstvo je tu znázornené ako svadobná hostina a my sme tí, ktorí sú pozvaní. Sme pozvaní na hostinu s Bohom. A naše reakcie sú často podobné tým, ktorými reagujú pozvaní v podobenstve. „Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.“ Je veľmi smutné, keď sú nám starosti nášho života milšie ako byť s Bohom na hostine jeho lásky. Sme pozvaní k modlitbe a my dávame prednosť všetkému inému pred Ním.
„Znova poslal iných sluhov s odkazom: „Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!“ Všetko je pripravené, nič si netreba pred tým odrobiť. Treba len prijať pozvanie a prísť. Trošku sa ponamáhať a prísť na svadbu. Premôcť svoju pohodlnosť preto, aby sme sa mohli mať ešte lepšie.
Vo včerajšom podobenstve to bola závisť, ktorá pokazila radosť z odmeny. Zazeranie na Boha, pretože je dobrý. V dnešnom podobenstve je to vyslovene pohodlnosť a nezáujem o hostiteľa. Uprednostňovanie svetských vecí pred Bohom.
Prečo je pre nás dôležité prijať pozvanie ku spoločenstvu s Bohom, teda pozvanie k modlitbe? Lebo, práve počas našej modlitby Boh pôsobí v nás v zmysle toho, čo počujeme u proroka Ezechiela (36,23-28): „Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a vložím do vás svojho ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z masa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky.“ Modlitba to je naša Hora Premenenia, kde sme Božou mocou pretváraní v iných ľudí. Táto Božia operácia podobne ako aj ľudská operácia vyžaduje náš súhlas, našu odovzdanosť. Je potrebné podobne ako Panna Mária povedať: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova!“ Teda vysloviť súhlas so Slovom Božím, pretože Ono zjavuje plán Spásy pre nás. Je dobré prosiť o to, aby sa Božie Slovo v nás stalo skutočnosťou.
Dnešné podobenstvo hovorí podobne ako včerajšie, že tí ktorí boli prednostne pozvaní, zlyhali. Nevážili si Božiu milosť, ale väčšmi ako Boha milovali svoj život na tomto svete. V týchto ľuďoch je odsúdená láska k tomuto svetu, ktorá je nenávisťou voči Bohu. Nie je možné slúžiť dvom pánom. Nakoniec sa Bohu vysmiali a Božie pozvanie neprijali. Tí druhí prišli, hoci sa s nimi pôvodne vôbec nepočítalo. Boli pozvaní aby sa naplnila sieň.
Aby sme správne porozumeli zvláštnemu záveru dnešného podobenstva. Obliecť svadobných hostí bolo povinnosťou hostiteľa. On mal pre každého jedného pripravený svadobný šat, ktorí pozvaní dostali pri vstupe. Ak sa teda niekto objavil na svadobnej hostine bez patričného rúcha, bol to znovu prejav akejsi arogancie voči hostiteľovi. A teda trest bol na mieste.
Každá svätá omša je pozvaním na Baránkovú hostinu. Náš postoj k eucharistii odráža náš postoj voči Bohu. Nepohŕdajme Pánovou hostinou a ani nepristupujme k nej bez rúcha milosti, aby sme neboli vyhodení do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubami.