Dnešné čítanie je z knihy proroka Jeremiáša. Opisuje dobu bezprostredne pred babylonským zajatím. Počujeme akoby výsledok porady popredných mužov Izraela: „Treba zabiť Jeremiáša, lebo sa takýmito rečami usiluje oslabiť ruky bojovníkov, ktorí zostali v tomto meste, aj ruky všetkého ľudu. Tento človek nehľadá pokoj tohto ľudu, ale nešťastie.“ Pozrime sa trošku hlbšie do dejinných súvislostí, aby sme lepšie pochopili, kto bol prorok Jeremiáš, kedy žil a za akých okolností predniesol tak veľmi nepopulárne posolstvo, že bol za svoje slová zabitý. Čo môže povedať našej dnešnej dobe?
Prorok Baruch, ktorý robil akéhosi osobného sekretára prorokovi Jeremiášovi, podrobne opisuje vonkajšie okolnosti a príčiny jeho životného utrpenia, ktoré môžeme právom nazvať krížovou cestou vo vernom plnení prorockého poslania v rokoch 608 – 587 pred Kristom. Jeremiáš ohlasoval, že Boh chce prostredníctvom Nabuchodonozora II. uskutočniť veľké zmeny v medzinárodnej politike Blízkeho východu a že Babylončania majú byť Božím bičom pre neposlušné Judsko. Oznamoval, že Jeruzalem padne do rúk Babylončanov a radil svojím súčasníkom, aby sa mu poddali bez boja. Nie div, že sa toto posolstvo stretlo s odporom vládnucich politikov, ktorý počítali s pomocou Egypta a donútili aj samotného kráľa, aby sa vojenský vzoprel Nabuchodonozorovi. Utrpenie, ktoré pre Božie Slovo Izraelu musel prorok Jeremiáš znášať, Baruch zobrazuje veľmi realistický. Jeremiáš je úplne bezmocný a vydaný do rúk svojich odporcov, ktorí s ním zachádzajú bezohľadne a kruto. Kresťanská tradícia v ňom právom videla predobraz trpiaceho Krista.
Iným prameňom Jeremiášovho utrpenia boli vtedajší proroci, ktorých môžeme právom označiť ako falošných. Títo tvrdili, že Boh jednoducho nemôže opustiť svoje sväté mesto a jeho chrám. Jeremiáš naproti tomu tvrdí, že národ nezachránia jeho sväté miesta, ani jeho tradičná zbožnosť, ale jedine osobné obrátenie každého jedného. Ale ľud radšej počúval optimistické prognózy falošných prorokov ako Jeremiáša, ktorý od samého začiatku popieral tézu, že Boh jednoducho nemôže pripustiť národnú pohromu, v ktorej by bol zrúcaný jeho chrám. Jeremiáš kvôli ich nekajúcnosti a zátvrdlivosti, duševne veľmi trpí a nachádza posilu iba v presvedčení, že jeho ústami naozaj hovorí Pán. Neprestáva sa stále prihovárať za svoj národ a za svojich nepriateľov.
Pozrime sa ešte ráz, aký dôvod sa tu uvádza, aby bol prorok zabitý: „Treba zabiť Jeremiáša, lebo sa takýmito rečami usiluje oslabiť ruky bojovníkov, ktorí zostali v tomto meste, aj ruky všetkého ľudu. Tento človek nehľadá pokoj tohto ľudu, ale nešťastie.“ Akoby to vyzeralo, keby národ dbal na Jeremiášovo nepopulárne napomenutia a výzvy proroka Jeremiáša, nevieme, ale presne vieme ako to vyzeralo, keď ho neposlúchol. Nájdeme to opísané v knihe Nárekov: „Sion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov, i stal sa Jeruzalem medzi nimi odporným. On, Pán je spravodlivý, veď som vzdoroval jeho slovám. Počujže, každý národ, a pozri moju bolesť: panenky moje i junáci odišli do zajatia. Volal som svojich milých, ale tí ma zradili; kňazi a moji starci zahynuli v meste, pretože si hľadali jedlo, aby si udržali život.“
Či je človek posadnutý osobnou alebo národnou pýchou je to Bohu vždy odporné. Neverím tým, ktorí tvrdia, že vec je dobrá už len preto, že je slovenská. Rozprával som sa s jedným veriacim židom, ktorý sa zamýšľal nad našou národnou situáciou a hovoril, že sa čuduje našim politikom, lebo im proroci veľmi často hovorili veľmi nepopulárne veci. Nešlo im o to získať si ľudí za každú cenu, ale išlo im o to priviesť ich ku Spáse za každú cenu, aj za cenu straty populárnosti. Skúsme sa zamyslieť, koho by sme my dnes volili, či proroka Jeremiáša, ktorý oslaboval národnú hrdosť a bojovnosť, alebo tých, ktorým v jeho dobe dal národ prednosť a vieme ako to dopadlo. Každý, kto nenávidí svojho brata, je klamár a luhár a niet v ňom Božej lásky.
Prorok Jeremiáš napriek tomu, že rušil veľmi nepríjemným spôsobom iluzórne predstavy a nádeje svojho národa, hoci vystupoval proti falošným nádejám, predsa dáva novú nádej, ktorá ale vychádza z Božej vernosti a nie z našich domnelých kvalít. Jeremiáš je hlásateľom novej nádeje, ktorá vyplýva z Novej zmluvy s Bohom. Táto nová zmluva nie je založená na vonkajšom zachovávaní predpisov zákona, ale vo vnútornej premene človeka. Vieme, že Pán Ježíš potvrdil pravdivosť a hodnovernosť proroka Jeremiáša už tým, že túto Novú zmluvu, ktorá je zmluvou v Tele a Krvi Božieho Syna, s nami uzavrel. Každý, kto ju berie vážne a prijíma Krista do seba, nemusí sa už báť Božieho hnevu. Bohu sme milý, keď v nás poznáva svojho Syna. Ak sme túto zmluvu porušili ťažkým hriechom, hľadajme cestu k obnoveniu, pretože táto Nová zmluva je zmluvou o našej Spáse: „Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe život večný a já ho vzkriesim v posledný deň!“
Sv. František nás všetkých napomína: „Máme vyznávať všetky svoje hriechy kňazovi a prijímať z jeho rúk Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista. Lebo kto neje jeho telo a nepije jeho Krv, nemôže vôjsť do Božieho kráľovstva. Ale máme ho jesť a piť hodne, lebo kto prijíma nehodne, je a pije si odsúdenie, pretože nerozlišuje Telo Pána. Tiež máme prinášať ovocie, ktoré je hodné pokánia. A milujme svojich blížnych ako samých seba. A kto to nechce alebo nedokáže milovať, nech im aspoň nerobí nič zlého, ale nech im preukazuje dobro.“
Sv. František sa prihovára aj tým, ktorí dostali moc a vládu nad inými, teda i politikom: „Tí, ktorí dostali moc vládnuť nad inými, majú svoj úrad vykonávať milosrdne, ako si sami prajú, aby k ním Pán bol milosrdný: „Veď bez milosrdenstva bude súdený ten, kto sám jednal nemilosrdne!“ Majme lásku a pokoru a podporujme druhých, lebo to obmýva dušu z poškvrny hriechu. Veď ľudia prídu o všetko čo zanechajú na tomto svete, so sebou však ponesú odmenu za lásku a za to, čo rozdali, za to dostanú od Pána odmenu a štedrú odplatu.“