Sv. Pavol nás dnes vážne napomína: „Bratia, dávajte si veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé.“ Nieje jedno, ako žijeme. Dočasnosť tohto života nieje to isté ako provizórium. Z tohto života sa priamo odrážame do večnosti. To, že sme tu len chvíľu, neznamená, že tá chvíľa nieje vrcholne dôležitá. Teda nepremárnime tento čas. Čas je božou milosťou. Čas je možnosťou rozvoja a rastu. Človek dostal milosť rastu. Rastieme v poznaní a láske k Bohu.
„Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa.“ Človek duchovne rastie len vtedy, keď uskutočňuje Božiu vôľu vo svojom živote. Sv. František s Assisi sa často pýtal: „Pane, čo chceš, aby som robil?“ My všetci spoločne a každý zvlášť, by sme si mali často klásť túto otázku. V liste Kolosanom 1,9-12 nachádzame súvislosť plnenia Božej vôle a spásy človeka vyjadrenú takto: „Preto i my, odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame za vás v modlitbách prosiť, aby ste plne, so všetkou múdrosťou a duchovným pochopením poznali jeho vôľu. Tak budete svojím životom robiť Pánovi česť a stále sa mu páčiť, vo všetkom ponesiete ovocie dobrých skutkov, budete rásť v poznaní Boha, a z moci jeho Božskej slávy získate silu k trpezlivosti a radostnej vytrvalosti; a budete ďakovať Otcovi, ktorý vás pripravil k účasti na dedičstve svätých vo svetle.“
„A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne.“ Stoja tu proti sebe dve skutočnosti, ktoré sa vonkajšími účinkami podobajú, ale predsa sú totálne rozdielne. Víno a Duch Boží. Alkohol sa po latinsky povie spiritus, ale tak isto sa po latinsky označuje Duch. Spievame v hymne o Duchu Svätom: „Veni creator Spiritus…“ Keď sa na Turice vylial na apoštolov Duch Svätý, ľudia, ktorí sa na nich dívali, vraveli: „Sú plní mladého vína.” Taká opojná radosť zachvátila apoštolov, že si ľudia nevedeli inak vysvetliť ich správanie. Duch Svätý im vlial nielen radosť do srdca, ale aj nadprirodzenú guráž. Sv. apoštol Peter, ktorý kedysi zo strachu zaprel Ježiša, po prijatí Ducha Svätého svedčí o ňom pred veľkňazmi i kráľmi.
Nič tak neprotirečíte životnému štýlu kresťanov, ako nezodpovedná opilosť. V jednom podobenstve o očakávaní Pána Ježiš hovorí: „Ale keby si ten sluha v srdci povedal: „Môj pán voľajako nejde,“ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.“ (Lk 12,45-47)
Človek po prvotnom páde nachádza vo svojom srdci veľkú prázdnotu. Existujú v podstate dva spôsoby riešenia prázdnoty života, ale iba jediná možnosť. Spôsoby sú pokánie alebo zábava. Skutočnou možnosťou je návrat k Bohu pokáním. Falošná cesta je opíjať sa, či už alkoholom, drogami alebo sexom, za každú cenu si bezohladne užiť, bez ohľadu na Boží zákon. Aj trend našej modernej doby je pomýlený v tom, že nám chce nahovoriť, že zmyslom nášho života je užiť si a zabaviť sa. V podstate pre človeka existuje len jedna skutočná zábava a ozajstný zážitok: Nájsť Boha v kajúcnosti srdca.
Svätý Pavol ukazuje inú možnosť ako opíjanie sa: Otváranie sa Bohu, napĺňanie sa Duchom Božím. Aké podmienky musíme splniť, aby sa toto naplnenie stalo realitou v našich životoch? Predovšetkým treba túžiť po naplnení Duchom Svätým. Naše túžby voči Bohu prejavujeme modlitbou. Túžiť po naplnení Duchom Svätým, to znamená, modliť sa za to, chcieť Dobro. Kristus prisľúbil, uverili sme jeho slovu, ale On chce, aby sme dobrovoľne, z vlastnej vôle prijali tento prisľúbený dar. Preto musíme chcieť a musíme sa modliť. Môžu však v nás existovať prekážky nedovoľujúce nám prijať Ducha Svätého. Prekážkou je hriech. Hriech je totiž zamietavý postoj k prijatiu Ducha Svätého. Pokiaľ je vo nás hriech, nie sme schopní prijať Ducha Svätého. Preto najprv musíme uznať a vyznať svoje hriechy. Je to nutné, aby sme dosiahli odpustenie hriechov. Prekážkou je i nedôvera voči Bohu a nevera v jeho lásku.
Naplnenie Duchom Svätým, to nie je záležitosť akejsi emócie, akéhosi citového zážitku, akejsi takej činnosti, že sa čosi stane vo mne bezo mňa, alebo proti mojej vôli. Naplnenie sa deje vždy súhlasne s vôľou konkrétneho človeka a všetko sa opiera o vieru, a viera musí byť pevná. Duch Svätý nemusí na nás zostupovať v podobe ohnivých jazykov, nemusíme hovoriť jazykmi, prorokovať, ale musíme veriť v to, že sme skutočne naplnení Duchom Svätom a tak postupovať, ako postupujú ti, ktorí žijú podľa Ducha Svätého, postupovať podľa Slova Božieho, podľa vôle Božej, podľa vôle Kristovej. Naplnenie Duchom Svätým nie je čímsi jednorázovým v živote, ale deje sa stále, koľkokrát sa vo viere obrátime ku Kristovi s ochotou podrobiť sa jeho slovu a jeho vôli, toľkokrát sa napĺňame Duchom Svätým. V každej chvíli som ochotný podrobiť sa vôli Krista, ktorú mi zjavuje v písme Svätom.
Boží Duch, ktorému sa každý kresťan má stále viac a viac otvárať a ním sa napĺňať, je aj Duchom útechy, šťastia. Ste šťastní? Myslím si, že nie. Šťastný človek vyzerá ináč. Keby ste boli šťastní, nesiahali by ste po alkohole a ani po drogách. Šťastný človek to nepotrebuje. Keby ste boli šťastní, neboli by ste prevažne agresívni a nahnevaní. Prečo nie sme šťastní a spokojní? Lebo po prvotnom hriechu, človek stratil spojenie s Bohom, stratil Božie priateľstvo. Slovanské slovo Boh je odvodené od staroindického výrazu Bagha. A slovo Bagha znamená šťastie, svätosť, dokonalosť. Boh je Šťastie a Blaženosť a to dokonca aj bez nás, ale my bez neho nemôžeme byť skutočne šťastní ani blažení.
Sv. Augustín, ktorý skôr ako sa obrátil, vyskúšal všetky možné formy života a hľadal šťastie v sexe i v alkohole, nakoniec vyhlásil: „Nespokojné je ľudské srdce, dokiaľ nespočinie v tebe Bože!“ Boh je Šťastie, ktoré nemá hraníc. Keď sa duša spravodlivého stretá s Bohom, je to ako keď vložíte správny kľúč do správnej zámky. Boh a duša dokonale do seba zapadajú. Človek je povinný vo vlastnom záujme hľadať Boha a slúžiť mu, lebo mimo neho nenájde seba a svoju slávu a veľkosť. Slúžiť Bohu znamená žiť Lásku.
Duch Svätý je Božou Blaženosťou. Ale môžeme ho takto poznať len vtedy, keď sa správne naladíme. Človek po dedičnom hriechu je ako rozladené rádio. Hoci sa všade okolo neho nachádzajú rádiové vlny, na ktorých je krásna hudba, nieje schopný sa z nej tešiť, dokiaľ sa nenaladí na správnu frekvenciu. Vo vzťahu k Bohu je tou správnou frekvenciou súhlas so Slovom Božím. Jedným spôsobom ako si uchrániť prítomnosť Ducha Svätého vo svojom srdci je radosť, prameniaca z viery a prejavovaná modlitbou, spevom a vďačnosťou. To nám radí i sv. Pavol: „Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“
Ruskí mnísi dávali takúto radu ľuďom, ktorí trpeli závislosťou na alkohole, ale platí to aj o drogovej závislosti: „Keď ťa chytí chuť na alkohol, vezmi Písmo a čítaj.“ Každý, kto sa skrze Božie Slovo kontaktuje s Kristom je mocou Ducha Svätého vyslobodzovaný spod vlády démonov. Alkoholizmus, drogy – to je útek od reality, od zodpovednosti, útek od lásky, je to vlastne ono zakopanie talentu, ako sa o tom hovorí v jednom podobenstve. A nič sa tým nevyrieši. A nakoniec príde strašné vytriezvenie: „A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“