V evanjeliu sme počuli, ako Ježiš hovorí Nikodémovi: „Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý.“ Ježiš k nám hovorí ako pravdivý svedok, ako ten, kto prišiel zhora, kto svedčí o tom, čo videl a počul. Do Ježišovho človečenstva sa prelieva večné poznanie II. Božské osoby, aby nám svojimi ľudskými ústami a ľudskou rečou rozprával o tom, čo videl a čo počul. Ak prijímame jeho svedectvo, potvrdzujeme tým, že Boh je pravdivý. Vzdávame tým úctu Bohu. Ježiš je Pravda, ktorú vypovedal Boh, ktorú zjavil Otec.
Ježiš vydáva svedectvo o pravom Bohu a súčasne aj o pravom človeku, pretože dokonalý človek, pravý a pôvodný človek je Bohočlovek. Ježiš vydáva pravdivé svedectvo o veciach nebeských i pozemských. Ježiš je Pravda o Bohu i o človeku. „Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.“ Ježiš je ten, koho posiela Boh. Ježiš je ten, ktorý má plnosť Božieho Ducha, preto hovorí Božie Slovo, aj keď toto Božie Slovo zaznieva skrze jeho ľudské ústa.
„Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.“ Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní potvrdzuje: „Je mi daná všetka moc na nebi i ne zemi ..“ Je dôležité, aby sme verili v Syna, teda vo fakt II. Božskej osoby, ktorá sa pre nás a pre našu spásu stala človekom. Totiž len fakt Vtelenie nám zjavuje veľkosť Božej Lásky. Kto neuzná tento vrcholne pravdivý čin Božej lásky, neuzná Boha ako Lásku, neprenikne do poznania Božej Lásky a zostáva mimo tejto lásky.
Boží Syn je Pravdou, pred ktorou sme vyzvaní skloniť sa. On je Božím prejavom Lásky voči nám. Keď v neho veríme, už máme večný život. Ale kto neverí Synovi, neuvidí život, ba Boží hnev na ňom zostáva. Neuveriť v Božiu Lásku, ktorá sa zjavila v Božom Synovi, je najťažšou urážkou tejto Lásky. Aj z tohto môžeme pochopiť, že prirodzený človek, teda človek, ako sa rodí na tento svet, keď sa neotvorí Kristovi, je mimo Božieho priateľstva. Všetci sme po prvotnom hriechu zasiahnutí bytostnú bezbožnosťou. Predmetom Božej Lásky sa stávame natoľko, nakoľko v nás Boh môže spoznať svojho Syna. Skrze neho vstupuje do našich bytostí bytostná dobrota Boha, Boží Duch.