Dnes nám Evanjelium ukazuje postavu farizeja Nikodéma. Keď hovoríme o farizejoch, predstavujeme si hneď čosi odporné, ale farizeji boli akýmisi elitnými veriacimi zo židovstva. Tento titul sa u židov tešil veľkej vážnosti a úcte, aspoň takej akej sa dostáva mne ako kňazovi a vysľuhovateľovi sviatostí od vás. Farizej je vrchol náboženského snaženia človeka, ktorý síce súhlasí s Božím zákonom ale snaží sa žiť svoj duchovný život len z vlastných síl. Takýmto spôsobom dokážeme vytvoriť nanajvýš slušného človeka, ale nie dobrého človeka. Najväčší hriech, ktorí sa s nami vlečie od rajského pádu je naša domnelá sebestačnosť. Prví ľudia si vzali svoj život do vlastných rúk a rozhodli sa, že si sami budú určovať, čo je dobré a čo zlé pre nich. Táto nezávislosť na Bohu sa premietla aj do duchovného života. Keď si sám chcem utvárať svoju dušu a nechcem prijať ten Život, ktorý mi Boh ponúka a ktorým je Ježiš.
Takýto človek – farizej – prišiel k Pánu Ježišovi. Toto je materiál, z ktorého sa bude ďalej budovať. Človek, ktorý miluje Boží zákon, ktorý však v sebe objavuje vážne narušenia. Možno až vtedy pochopil svoj biedny stav Nikodém, keď sa stretol s Pánom Ježišom. Možno keby neprišiel Ježiš, bol by Nikodém presvedčený o tom, že to čo žije, je to najsprávnejšie na svete. Ježiš svojím životom vzbudil v ňom túžbu po hodnotnejšom. Nikodém si uvedomil, čím je a čím by z božej milosti mohol byť a tiež ten rozdiel toho, čo robí a čo by z Božej milosti mohol robiť. Takýto človek prichádza v noci, lebo každý, kto chce žiť podľa Božieho zákone z vlastných síl, zažije v sebe túto očistnú noc, keď spoznáva, aký je nemožný. Jedine riešenie je prísť k tomu, ktorý je Svetlom sveta. „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, ako ty robíš, ak nie je s ním Boh.” Uvažuje bez predsudkov nad Ježišom a prichádza k tomuto uzáveru. Ježiš prichádza od Boha ako učiteľ.
„Kto sa nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Povedať starému človeku, že je potrebne, aby sa znovu narodil, je to isté ako povedať, musíš začať úplne od znovu. To čo si doteraz žil je úplne pomýlené, aj keď možno dobre mienené. Boh nechce, aby si zostal farizejom, teda človekom, ktorý sa musí ustavične pretvarovať. Totiž farizejstvo je práve v tom, že si rovnako zlý ako iní hriešni ľudia, ale pretvaruješ sa navonok, snažíš sa pôsobiť dojmom dobrého človeka. Ježiš veľmi často práve túto vlastnosť vytýkal farizejom. Navonok pekný, ale z vnútra plný špiny. Či sa v tom nepoznávame aj my. Je vôbec pred Bohom možné zbaviť sa tejto vnútornej nečistoty. Je vôbec možné uzdraviť človeka z vnútra. Uzdraviť jeho sklony, jeho túžby, jeho postoje. Je to možné! „Musíš sa narodiť z vody a z Ducha“. Voda symbolizuje tvoju smrť, musíš zomrieť svojmu egoizmu a začať žiť Bohu. Plniť Božiu vôľu. Narodiť sa z Ducha. Čo nám najlepšie pomôže k tomu, aby sme sa zrodili z Ducha?
Pozrime na to, čo robili apoštoli, keď pocítili vo svojom duchovnom živote akúkoľvek potrebu. Modlili sa a modlili sa veľmi konkrétne a nemodlili sa len za nejaké maličkosti, ale za veľké veci: „A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobnici so všetkou odvahou hlásali tvoje slovo. Vystri svoju ruku, aby sa v Mene tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy”. Modlia sa za to, aby mali silu svedectva ä mohli toto svedectvo potvrdzovať divmi a zázrakmi. Modlili sa jednomyseľne. To znamená, že všetci zobrali túto vec za svoju. Nikomu nebola ľahostajná.
A nakoľko táto .prosba je úplne v zhode, s vôľou Božou, pretože Boh chce, aby sme prijali Ducha Svätého. Boli vyslyšaní a ešte ako. Počúvajme: „A kým sa modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a odvážne hlásali Božie Slovo.“ Koľko krát už učeníci prijali Ducha Svätého? Prvý raz v Duchu Svatom rozpoznali, že Ježiš je Mesiáš. Ježiš im po svojom vzkriesení hovorí: „Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy. Potom nesledovali veľké Turíce, potom táto udalosť. Duch Svätý znovu zostupuje, keď láme Petrove predsudky voči pohanom a mnoho ráz Duch zostupuje. On je nekonečný Boh a stále nás môže pretvárať.
Svätý apoštol Pavol hovorí v liate Efezanom: „Bratia, neopíjajte sa vínom, ale napĺňajte sa Duchom Svätým.“ Napĺňanie sa Duchom Svätom je totožné s procesom nášho duchovného rastu. A o tom si budeme v ďalších dňoch rozprávať. Nech nás Duch Svätý zatiaľ vedie k ľútosti nad tým, že sme a žijeme ako farizeji.