2. Veľkonočný pondelok – (Sk 4,23-31)

„Peter a Ján po prepustení išli k svojím a vyrozprávali, čo im hovorili veľkňazi a starší.“ Židovstvo sa začína rozdeľovať na našich a na tých druhých. Naši sú tí, ktorí prijali Ježiša, môžeme povedať, že máme tú istú krvnú skupinu, lebo žijeme z tajomstva Ježišovho Tela a Krvi. Naši sú tí, ku ktorým sa môžeme s dôverou vrátiť, keď nás tí druhí osočujú. Sme jedna rodina preto, lebo sme si skrze Ježiša omnoho bližší ako pokrvní príbuzní. Tým svojím môžeme s dôverou predniesť svoje problémy. Oni sa budú za nás modliť.

„Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili.” Všimnime si dobre, za čo a ako sa modla apoštoli a porovnajme to s našimi modlitbami. „Pane, ty si utvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého ústami nášho otca, tvojho služobníka Dávida, povedal: Prečo sa búria národy proti Kristovi.“ Apoštoli sa modlili s úplnou dôverou, vedomí si toho, že ako kresťania prijali novú totožnosť, novú identitu. Modlili sa ako občania božieho kráľovstva, žijúci síce ešte na tejto zemi a podliehajúci ľudskej slabosti, ale zároveň vyzbrojení veľkou dôverou v Boha a veľkou mocou Ducha svätého. Vedeli, že to čo sa stalo a čo vyzeralo ako katastrofa Veľkého piatku, bolo niečo, čo síce vykonali ľudia, ale vedeli tiež, že to Božia ruka a vôľa vopred určila, že sa má stať. Vedeli o absolútnej prevahe Boha nad všetkým. Vedeli s úplnou istotou, že Boh pevne drží tento svet v rukách a vedeli i to, že Boh chce spasiť tento svet.

Naša modlitba sa často skôr podobá modlitbe ustráchaných sluhov alebo otrokov, ktorí nie sú si istí ani Božou mocou, ani Božou dobrotou, ani sebou samými. Dožadujeme sa Božieho milosrdenstva, dožadujeme sa čohosi, čo Boh dávno zjavil a uskutočnil v dare svojho Syna. Oni sa modlili za to, aby dokázali v moci Božej pracovať v tomto svete a šíriť Božie kráľovstvo. My sa modlíme, aby nás Pán Boh netrestal. Naše modlitby sa skôr podobajú snahe akosi sa pred strašným Bohom zabezpečiť. Aspoň sebe pomôcť, keď už so svetom je už aj tak koniec. Prečo máme v sebe predstavu strašného Boha? Lebo sa viacej živíme všelijakými súkromnými zjaveniami, ako Slovom Božím. Boh je hrozný, ale hrozný vo svojej dobrote.

„A teraz Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci so všetkou odvahou hlásali tvoje slovo.“ Oni sa modlili za odvahu hlásať Božie Slovo. A za čo sa modlíme my. Kam smerujú naše modlitby. My sa modlíme množstvo všelijakých modlitieb a žiadna odvaha nám nepribúda. Opakujeme Bohu, po prípade p. Márii slová a myslíme si, že to spasí svet, v ktorom žijeme. Nemám nič proti ružencu a osobne ho považujem za krásnu modlitbu, keď je výrazom lásky k Božej Matke, ale nenahrádza a nemôže nahradiť potrebu hlásať Božie Slovo, konať skutky milosrdenstva podľa ktorých bude Ježiš ráz súdiť svet. Otvorte si NZ na hociktorom mieste a porovnajte spôsob apoštolského života so spôsobom nášho kresťanského života, spôsob myslenia a cítenia prvých kresťanov so svojím a pochopíte aký je v tom strašný rozdiel.

Oni sa modlili aj „aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy“. My sa modlíme za to, aby sme podľa možnosti, čo najnenápadnejšie prešli týmto životom. Aby sme na seba podľa možnosti príliš neupozorňovali, aby sme nevytŕčali z davu.

A keď sa oni modlili zatriaslo sa miesto, na ktorom sa modlili a boli naplnení Duchom Svätým a keď sa modlíme my, trasieme sa, pretože sa bojíme, čo ešte hrozné príde na tento svet. A Duch Svätý nezostupuje, lebo sa modlíme zle, pretože sa Boha bojíme, ale ho nemilujeme. A to všetko preto, lebo sa sýtime všelijakými falošnými posolstvami a nie Slovom Božím. Vyzerá to zbožne, ale je to úplne vedľa. Pán Ježiš nikde v Písme nespája našu spásu s úctou k obrazu, ale so živou vierou prejavenou v činorodej láske. Obraz ako talizman, obraz ako snaha zabezpečiť sa pred Bohom. Neboli sme vykúpení obrazom, ale drahou krvou Krista bezúhonného baránka. Ježiš, ktorý sa za života ako ortodoxný žid nikdy nenechal maľovať, zrazu takúto túžbu vyslovuje po svojom Zmŕtvychvstaní? Je vôbec možné namaľovať slávu Zmŕtvychvstalého Pána?

Viem, že skutočná túžba Pána Ježiša je, aby ste sa sýtili Slovom Božím. Sú mnohí katolíci, ktorí Písmo Sväté nečítali ani raz, ale zato poznajú všelijaké posolstvá zo súkromných zjavení. Keď sa Pán Ježiš zjavil apoštolovi Pavlovi, znamenalo to v jeho živote totálnu zmenu, zmenu charakteru, zmenu postojov, zmenu životnej orientácie. Či už oslávený Pán nemá tú istú moc ako v dobe apoštolov?

Modlite sa tak, ako sa modlili apoštoli a nedomnievajte sa, že spáse sveta pomôžete, ak budete čosi recitovať ako hinduisti mantry. Ženy urobia lepšie, keď sa budú aspoň v kostole mierniť v reči, keď sa aspoň v kostole budú učiť mlčať a v tichosti pripravovať na svätú omšu. Porovnajme si svoj modlitebný štýl s tým, čo vidíme v Písme a obráťme sa, aby sme neboli sklamaní napriek veľkému úsiliu, ktoré vynakladáme vo svojom duchovnom živote ale nesprávnym spôsobom.