2. štvrtok – (Mk 3,7-12)

Dnešné evanjelium hovorí o tom ako „prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.“ Tlačenicu, ktorý by sme tak rád zažili v našich kostoloch, spôsobili dve skutočnosti. Predovšetkým to bol samotný Ježiš, ktorý nielen učil, ale bol plný moci nad zlom, ale vo veľkej miere to mali na svedomí aj tí, ktorí o ňom svedčili. Horlivo vydávali o Ježišovi svedectvo, ktoré sa ukázalo ako podložené a pravdivé.

Pán Ježiš je aj dnes prítomný vo svojom chráme, kde sa nachádza Božie Slovo a vysluhujú sa sviatosti. Možno chýba práve ten druhý rozmer, horlivé svedectvo, ktoré vychádza z osobnej skúsenosti s ním. Aby svedectvo mohlo byť osobné, musí mu predchádzať osobné stretnutie s Ježišom a prijatie Ježiša ako Pána a Spasiteľa. Osobné v dvoch významoch. Za prvé ako vedomé rozhodnutie pre Neho a za druhé: sväté prijímanie, ktoré sa odohráva ako stretnutie dvoch osôb a nie ako prijatie predmetu alebo veci.

„Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil.“ Apoštol má poslanie pripraviť ľudí na stretnutie s Kristom a umožniť Ježišovi prejav k ľuďom. Prečo Ježiš káže z loďky? Nie preto, aby zabránil ľuďom kontakt s ním, ani nie preto, aby zjavil svoju vyvýšenosť, ale jednoducho preto, aby ho všetci počuli. Je dokázané, že vodná hladina má zvláštnu schopnosť šíriť zvuk. Vyslovené slovo sa odráža od povrchu vody a šíri sa všetkými smermi. Toto kázanie z loďky malo podobný zmysel ako užívanie mikrofónu v kostole.

„Šema“ – „počuj“ je prvý imperatív najväčšieho prikázania Lásky k Bohu a zároveň je cesta k uzdraveniu. Najväčšie prikázanie, prikázanie lásky k Bohu, začína príkazom „Šema“ – to znamená počúvaj. Počúvaj a poslúchaj – to je cesta k uzdraveniu. Mnoho zázrakov sa dialo v kontakte s Ježišovým telom, ale možno omnoho viac a väčšie sa diali pri pozornom počúvaní Jeho slova.

Evanjelium vyslovené hovorí: „Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli.“ Choroby teľa boli vyliečené v dotyku s Kristovým telom ale vážnejšie choroby ducha sa riešia v kontakte s Božím Slovom.

„Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!” Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali“ Hoci Ježiš veľmi túži po našom svedectve, nechce, aby ňom svedčili nečistí duchovia. Zlí duch totiž nikdy nesvedčí z lásky. Vie, že Ježiš je Boží Syn a predsa mu nechce dať svoju bytosť. Jeho svedectvo je nanajvýš svedectvo porazenej bytosti. A jeho úmysel nie je šíriť evanjelium, ale urobiť z evanjelia senzáciu. A toto Ježiš nechce. Senzácie nepomáhajú skutočnej evanjelizácii. Lebo ona sa odohráva medzi človekom a Božím Slovom. Božie Slovo prebúdza vieru, nádej a lásku.

Čítanie Písma Sv., hlásanie Božieho Slova zo strany kňaza a počúvanie zo strany veriacich ma silu. Sv. Augustín nazýva Božie slovo: „Sacramentum audibile“ – sviatosťou počúvania. Kňaz po prečítaní evanjelia hovorí: „Skrze slová evanjelia nech Boh zmije naše previnenia“. Je prirodzené, že Božie Slovo v Písme sv. neúčinkuje čírym vypočutím, ale spôsobuje odpustenie hriechov natoľko, nakoľko sa prijímajú s vierou. Vtedy totiž rozväzujú v človeku sily, ktoré sú schopné premeniť štýl života, čiže prehĺbiť našu vieru, nádej a lásku.