2. sobota – (Mk 3,20-21)

Pán Ježiš mal mnoho nasledovníkov, ale našli sa aj takí ľudia z okruhu Ježišových príbuzných, pre ktorých bol Ježiš „pomätený”. Ide o veľmi nebezpečnú klasifikáciu. Ak totiž o niekom povieme, že je pomätený, chceme tým povedať, že nič z toho, čo hovorí a čo robí, netreba brať vážne. Tak si ľudia sami pred sebou obhajujú svoju nekajúcnosť, aby nemuseli brať Božie Slovo vážne a tak svoju nekajúcnosť ponúkajú aj druhým, ako vzor hodný nasledovania. Všetci veľmi dobre vieme ako to bolí, keď niekto začne rozchyrovať: „Viete on to nemá v hlave v poriadku, jeho netreba brať vážne!” A potom, keď niekde prichádzate, cítite ako vás každý pozorne skúma pohľadom psychiatra. Zvlášť to bolí v prostredí dediny alebo malého mesta. Vo veľkom meste sa ako si každý s každým nepozná, nevidí každý každému do súkromného života, ale v prostredí malého mesta alebo dediny sa takéto fámy šíria nadzvukovou rýchlosťou. Pán Ježiš zažil aj túto bolesť.

O tom ako zareagoval Ježiš na toto nepríjemne podozrenie, budeme ešte počuť. Zákonníci a farizeji išli ešte o kus ďalej. Ježiš je podľa nich posadlý zlým duchom. A predsa nikde nevidíme, že by ho tieto ľudské názory zastavili v jeho práci, nikde nevidíme, žeby sa Pán Ježiš začal ľutovať: „Tak veľa dobra chcem pre ľudí a oni ma považujú za blázna a dokonca za posadnutého!” Takýto nárek z jeho strany nikde nezachycuje evanjelista. Ježiš pokojne plní ďalej svoje dobré dielo ohlasovania Evanjelia.

Koľko krát nás od dobrého skutku odviedli takéto slová alebo myšlienky. „Čo na to povedia druhí, budem vyzerať ako blázon!” Evanjelium je naozaj čosi bláznivé. Láska, ktorá sa v ňom zjavuje, má silu urobiť z normálnych, slušných ľudí bláznov. Sv. Pavol, ktorý je pre nás vzorom pravého kresťana sa nebojí povedať: „My sme blázni pre Krista…” (1 Kor 4 ,10).

Sv. Pavol sa týmto problémom najviac zaoberá v prvých štyroch hlavách svojho prvého listu do Korintu. Skúsim vám vybrať niektoré výroky, ktoré nám osvetlia tento problém bláznovstva pre Krista. Aby ste aj vy získali odvahu „byť bláznami pre Kriste”. Ako to poteší srdce, keď chlapec povie dievčaťu: „Som do teba blázon”. Takéto bláznovstvo je ovocím zaľúbenia sa do Krista.

„Slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, ktorí sa nachádzajú na ceste do záhuby; nám, ktorí ideme ku spáse je mocou Božou. Je napísané: „Múdrosť múdrych zničím a rozumnosť rozumných zavrhnem”. Kde sú učenci, kde znalci, kde rečníci tejto epochy? Neučinil Boh múdrosť svete bláznovstvom? Pretože svet svojou múdrosťou nepoznal Boha v jeho múdrom diele, zapáčilo sa Bohu spasiť tých, ktorí veria bláznovskou zvesťou. Židia vyžadujú zázračné znamenie, Gréci vyhľadávajú múdrosť, ale my kážeme Kriste Ukrižovaného. Pre Židov je to kameň úrazu, pre ostatných bláznovstvo, ale pre povolaných, ako pre Židov, tak i pre Grékov, je Kristus Božou mocou a Božou múdrosťou. Lebo bláznovstvo Božie je múdrejšie než ľudia a slabosť Božia je silnejšie než ľudia.” 1 Kor 1,18-25

„Nech nikto sám sebe neklame. Ak sa niekto domnieva, že je v tomto svete múdry, nech sa stane bláznom, aby sa stal’ skutočne múdrym. Múdrosť tohoto veku je bláznovstvom pred Bohom.” 1 Kor 3,18-19

To bláznovstvo, o ktorom hovorí sv. Pavol je vlastne geniálny pohľad Boží na veci nášho života. My túto genialitu Božiu vieme chápať až vo svetle Ducha Svätého. Sv. Pavol v tom istom liste hovorí, že: „Prirodzený človek nemôže prijať veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, pretože sa dajú posúdiť len Duchom”. Ako určitý vzor stretnutia bláznovstva Božieho s ľudskou chytrosťou nech nám poslúži tento príklad. V ťažkých dobách, keď rímsky cisári prenasledovali kresťanov, bol jeden mladý muž postavený pred súd. Cisár sa mu vyhrážal, že ho pošle do vyhnanstva, ak sa nezriekne viery v Krista.

„To nemôžeš urobiť,” odpovedal obvinený, “pretože celý svet je domovom môjho nebeského Otca.“ „Teda ťa nechám zabiť“, povedal rozhnevane cisár. „Ani to ti nič nepomôže,” odpovedal kresťan, „pretože v Ježišovi Kristovi mám večný život.” „Nechám ti teda zobrať všetko, čo máš”. „Ani to sa ti nepodarí, pretože môj poklad je v nebi.” „Zbavím ťa teda všetkých priateľov,“ pokračoval cisár. „Ani toto nedokážeš”, povedal kľudne mladý utuž, „pretože môj najlepší priateľ je Ježiš Kristus a od neho ma nikdy neodlúčiš. Môžeš urobiť čo chceš, ale uškodiť mi nemôžeš.”

Vyprosujme si od Boha tento zmysel pre Božie bláznovstvo, pretože svojou normalitou, myslím tým ľudskú chytrosť, nikoho neuchvátime pre Krista. Musíme začať žiť evanjelium, bláznovstvo evanjelia, len vtedy sa staneme hodnovernými svedkami svojho Pána a Spasiteľa. „Stal som sa bláznom pre Krista”.