Štvrtok po 2. pôstnej nedele – (Lk 16,19-31) – “Hriech nevšímavosti”

Možno sa sami seba pýtame: „Čo nám chce povedať Pán Ježiš dnešným podobenstvom o boháčovi a Lazárovi?” Zaujíma nás tiež dôvod, prečo sa boháč dostal do pekla? Nečítame o ňom, že by hriešne žil a priamo niekomu ubližoval. Veď nosiť pekné šaty a dobre sa najesť, ešte nemusí byť hriechom. Jeho hriech spočíval v tom, že si nikoho okrem seba „nevšímal“. Možno ani vôbec nevedel, že nejaký žobrák leží pri jeho dverách. Je možné, aby nevšímavosť bola ťažkým hriechom, ktorý môže uvrhnúť dušu do pekla?“ Pán Ježiš nás poučuje, že nevšímavosť môže byť veľmi ťažkým hriechom: „Keď niekto môže pomôcť a nepomôže!“ Kresťan si má všímať svoje okolie a aj potreby svojich blížnych.

Kto je ale skutočne chudobný človek? Najprv poviem, že chudobný nie je ten, kto svoje peniaze prepije a prefajčí a potom sa postaví do brány kostola a žobre. Kto má na cigarety a alkohol, určite nie je chudobný. Chudobný je ten človek, ktorý napriek svojmu poctivému životu a možno práve kvôli svojmu poctivému životu, sa dostane do biedy. Napríklad chudobní sú často tí kresťania, ktorí majú veľa detí, alebo momentálne nemôžu nájsť prácu. O tých, ktorí žobrú pri kostolnej bráne, veľmi často platí to, čo som povedal. Keď cítim cigarety, alkohol alebo drogy, nikdy nedávam peniaze. Môžeme pomôcť iným spôsobom, ak si ten človek chce dať poradiť, ale ak mu jeho životný štýl vyhovuje, nie sme povinní mu pomáhať, keď pre vlastnú nerozumnosť upadne do biedy.

Pán Ježiš hovorí v tomto podobenstve ešte o inom druhu nevšímavosti, ktorá vedie do zatratenia. Keď boháč prosí za svojich žijúcich bratov, aby Lazár mohol ísť k ním a upozorniť ich na to, čo im hrozí za ich pomýlený životný štýl, dostáva od Abraháma takúto odpoveď: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Táto druhá ťažko hriešna nevšímavosť spočíva v tom, že si človek nevšíma Božie Slovo. Boh nám skrze Mojžiša, prorokov a predovšetkým skrze svojho milovaného Syna Ježiša zjavuje svoju vôľu: Ako máme žiť, aby sme mohli prísť ku Spáse. Ak však niekto za celý svoj život nevezme do rúk Písmo Sv. a nechce si ho prečítať, potom sa nikdy nedozvie, ako sa zachrániť od pekla, ako prísť do neba. Niektorí ľudia hovoria veľmi nerozumne. „Prečo sa Boh nezjaví, prečo nič nepovie?“ Ale my vieme, že Boh sa aj zjavil a aj prehovoril skrze Ježiša Krista a všetkých prorokov.

Toto podobenstvo nás poučuje aj o tom, že hneď po smrti sa rieši posmrtný osud človeka. Nie ako to učia niektoré sekty, ktoré neveria v samostatnú existenciu ľudskej duše odlúčenej od tela. Podľa tohto podobenstva, hneď po smrti nastáva osobný súd. Nie až na konci sveta, ale hneď. Mŕtvy boháč sa v podobenstve prihovára za svojich ešte žijúcich bratov. Podobenstvo hovorí tiež o existencii neba a pekla. Peklo je miesto pre tých, ktorí nechcú žiť Boha – Lásku, Božie Slovo.

Ešte jedno poučenie by sme si mohli z tohto podobenstva vybrať. Svet, v ktorom žijeme, je len naším prechodným pobytom. Preto by sme tu nemali hromadiť bohatstvá akoby sme tu mali žiť stále. Ak si šikovný a vieš ako zbohatnúť, Božie Slovo ti radí, aby si k bohatstvu nikdy nepriviazal svoje srdce. Ak máš v niečom prebytok, pomôž tomu, kto má nedostatok.

Dnešné podobenstvo nás poučuje tiež o tom, že máme len jeden pozemský život, za ktorý sme pred Bohom zodpovední. Preto máme žiť veľmi zodpovedne. Máme v sebe premáhať hriešne sklony a robiť dobro, tam kde vidíme, že je to potrebné. Prosme Pána Boha o to, aby sme videli, kto potrebuje skutočnú pomoc a aby sme často čítali Božie Slovo.