Dnešné evanjelium nám opisuje nádheru a slávu, ktorú môže dosiahnuť každý kresťan, ak verne nasleduje Krista, lebo vrcholom kresťanstva nie je zohavené Kristovo ľudské telo na kríži, ale Vzkriesený a Oslávený Pán. Náš súčasný svet sa ženie za krásou. Obyčajne sa však pohľad svetských ľudí zastaví na vonkajšej stránke vecí. Hodnotíme krásu žien a šarm mužov. Končíme pri pekných vlasoch a štíhlej postave. Všetci cítime, že takýto prístup ku človeku nedostačuje a nie je vôbec objektívny. Ale aj my kresťania uznávame, že sme stvorení a určení ku Sláve nášho Boha, a krása a sláva nám vôbec nie sú ľahostajné. Hľadáme však slávu a krásu u Boha.
Sv. Lev Veľký takto uvažuje nad dnešným evanjeliom: „Pán zjavuje svoju slávu pred vyvolenými svedkami a svoje telo, ktoré má spoločné s ostatnými ľuďmi, prežaruje takým jasom, že jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol biely ako sneh.“ (Pán Ježiš zjavuje krásu, ktorá ľudské telo prežaruje z vnútra. Skutočná krása človeka je kvalitou ducha.)
Pri tomto premenení išlo predovšetkým o to, aby sa v srdciach učeníkov predišlo pohoršeniu z kríža; bola im odhalená veľkosť skrytej dôstojnosti, aby poníženie dobrovoľne podstúpeného umučenia nezmiatlo ich vieru.“ (V byzantskej liturgii je takto vyjadrený zmysel tejto udalosti: „Ty si sa premenil na hore a tvoji učeníci, nakoľko boli schopní, pozorovali tvoju slávu, Kriste, Bože, aby potom, keď ťa uvidia na Kríži, pochopili, že svoje umučenie si prijal dobrovoľne a aby zvestovali svetu, že ty si skutočne žiarou Otca.“)
Sv. Lev Veľký pokračuje: „Ale nemenšia prozreteľnosť tu položila základy nádeje svätej Cirkvi, aby celé Kristovo telo poznalo, akou premenou bude obdarené, a aby aj jeho údy túžili mať účasť na sláve, ktorá zažiarila na ich Hlave.
Vravel to Pán Ježiš, keď hovoril o svojom príchode v sláve: „Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“ A svätý apoštol Pavol dosvedčuje to isté: „Myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“ A opäť: „Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.“
Ale aby sa apoštoli utvrdili a dospeli k plnému poznaniu, pridáva sa k tomuto zázraku ešte iné poučenie. Zjavil sa Mojžiš a Eliáš, to jest zákon a proroci, a rozprávali sa s Pánom, aby sa v prítomnosti piatich mužov čo najpravdivejšie naplnil výrok: „Každá výpoveď nech je potvrdená dvomi alebo tromi svedkami.“ Čo môže byť stálejšie, čo spoľahlivejšie než toto slovo, keď pri jeho hlásaní súzvučne zneje poľnica Starého i Nového zákona a nástroje dávnych svedectiev ladia s evanjeliovou náukou?!
Áno, stránky oboch zmlúv si navzájom prisviedčajú. A toho, ktorého niekdajšie znamenia sľubovali pod závojom tajomstva, jas prítomnej slávy ukázal viditeľne a zreteľne, Lebo, ako hovorí sv. Ján: „zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“. V ňom sa naplnilo aj prisľúbenie prorockých obrazov aj zmysel zákonných predpisov, lebo tým, že je tu, dokazuje pravdivosť proroctiev a milosťou robí prikázania splniteľnými.
Nech sa teda hlásaním najsvätejšieho evanjelia upevní viera všetkých a nech sa nikto nehanbí za Kristov kríž, skrze ktorý bol vykúpený svet. Ani nech sa nik nebojí trpieť pre spravodlivosť a nepochybuje, že sa splní, čo bolo sľúbené, lebo k odpočinku sa ide cez prácu a k životu cez smrť. Ak budeme vytrvalo vyznávať a milovať toho, ktorý vzal na seba všetku slabosť našej prirodzenosti, zvíťazíme nad tým, nad čím on zvíťazil, a dostaneme, čo prisľúbil. Preto ak máme zachovávať prikázania a trpezlivo znášať protivenstvá, musí stále zaznievať v našich ušiach Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
Apoštoli svoj zážitok zhrnuli do slov, ktoré môžeme aj takto vyjadriť: „Dobre je nám tu, chceme tu zostať!“ Nebo je miestom, kde je človeku tak dobre, že tam chce zostať, netúži odísť, netúži po tom, aby to skončilo. Človek je uchvátený Bohom.
Sv. Anastáz Sinajský hovorí o hore Premenenia: „A naozaj Peter, „dobre je nám tu“ s Ježišom a naveky tu zostať. Čo je šťastnejšie, čo vznešenejšie, čo lepšie, ako byť s Bohom, stať sa mu podobným a byť vo svetle? Určite každý z nás, keď v sebe bude mať Boha a premení sa podľa jeho božského obrazu, s radosťou zvolá: „Dobre je nám tu“, kde je všetko žiarivé, kde je radosť, blaženosť a lahodnosť, kde je v srdci všetko pokojné, jasné a príjemné, kde možno vidieť Boha (Ježiša Krista), kde si sám robí s Otcom príbytok, a keď doň vchádza, hovorí: „Dnes prišla spása do tohto domu“, kde sa s Kristom zjavujú a hromadia poklady večných dobier, kde sa ako v zrkadle črtajú prvotiny a obrazy budúcich vekov.“