Dnešné evanjelium nám opisuje Premenenia Pána. Je to súčasne pohľad na Božiu nádheru, ktorú možno poznať skrze oslávenie človeka. Človek sa vtedy stáva Božím obrazom, ak zjavuje čosi z tejto Božej nádhery a Božej dobroty. Boh je Svetlo a Život, Svetlo Života, Živé Svetlo. Už pohanské národy si zachovali toto vedomie, keď hovorili o Bohu ako o Žiariacej bytosti. Keď nás vie uchvátiť krása Slnka, keď vieme oceniť krásu ľudskej tváre o čo viac nás musí uchváti tvorca týchto všetkých krás. Apoštoli svoj zážitok zhrnuli do slov, ktoré môžeme aj takto vyjadriť: „Dobre je nám tu, chceme tu zostať!“ Nebo je miestom, kde je človeku tak dobre, že tam chce zostať, netúži odísť, netúži po tom, aby to skončilo. Človek je uchvátený Bohom, je zaľúbený do Boha.
Sv. Peter, ktorý bol priamym účastníkom na vrchu Premenenia, takto komentuje svoj zážitok: „Milovaní, keď sme vám hovorili o moci a príchode nášho Pána Ježiša Krista, nesledovali sme nijaké vymyslené rozprávky, ale na vlastné oči sme videli jeho velebu. On prijal česť a slávu od Boha Otca, keď k nemu z velebnej slávy zazneli tieto slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom Ja mám zaľúbenie.“ A tento hlas sme my počuli; prichádzal z neba, keď sme s ním boli na posvätnom Vrchu. Tým je aj prorocké slovo pre nás istejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na svetlo, ktoré svieti vo tme, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica.“
Rímsky katechizmus nás poučuje o tomto tajomstve: „Počnúc dňom, keď Peter vyznal, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boha živého, Pán „začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Mt 16,21). Peter toto oznámenie odmieta, ostatní tomu najprv nerozumejú. Do tohto kontextu sa vsúva tajomná epizóda Ježišovho Premenenia, na vysokej hore, pred tromi svedkami, ktorých si vyvolil: Petrom, Jakubom a Jánom. Ježišova tvár a šaty sa rozžiarili bielym jasom, zjavili sa Mojžiš s Eliášom a „hovorili o Jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme” (Lk 9,31). Zahalí ich oblak a hlas z neba hovorí: „Toto je môj vyvolený Syn. Počúvajte Ho!” (Lk 9,35) Ježiš na okamih ukazuje svoju božskú slávu a tak potvrdzuje Petrovo vyznanie. Ukazuje aj, že musí prejsť skrze Kríž v Jeruzaleme, „aby vošiel do svojej slávy ” (Lk 24,26). Mojžiš a Eliáš už videli Božiu slávu na Horebe; Zákon a Proroci už zvestovali utrpenie Mesiáša. Ježišovo umučenie je Otcova vôľa: Syn koná ako Boží služobník. Oblak je znakom prítomnosti Ducha Svätého. Celá Trojica sa zjavila: Otec v hlase, Syn ako človek a Duch Svätý v žiarivom oblaku”.
V byzantskej liturgii je takto vyjadrený zmysel tejto udalosti: „Ty si sa premenil na hore a tvoji učeníci, nakoľko boli schopní, pozorovali tvoju slávu, Kriste, Bože, aby potom, keď ťa uvidia na Kríži, pochopili, že svoje umučenie si prijal dobrovoľne a aby zvestovali svetu, že ty si skutočne žiarou Otca.“
Na prahu verejného života je Krst; na prahu Veľkej noci Premenenie. V Ježišovom Krste „sa nám zjavilo tajomstvo nášho prvého znovuzrodenia” naše vlastné zmŕtvychvstanie. Odvtedy máme účasť na Pánovom vzkriesení skrze Ducha Svätého, ktorý účinkuje vo sviatostiach Kristovho Tela. Premenenie je predzvesťou slávneho príchodu Krista, „ktorý pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu” (Flp 3,21). Ale pripomína nám tiež, „že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia” (Sk 14,22).
Sv. Augustín vo svojej kázni hovorí: „Peter tomu ešte nerozumel, keď zatúžil žiť s Kristom na hore. Máš to zabezpečené Peter, ale až po smrti. Ale teraz ti hovorí: Zostúp, aby si sa trápil na zemi, aby si slúžil na zemi, aby tebou opovrhovali, aby ťa ukrižovali na zemi. Život zostupuje, aby sa nechal zabiť; Chlieb zostupuje, aby sa nechal vláčiť po cestách; Prameň zostupuje, aby sa dal napiť; a ty odmietaš trpieť?“
Premenenie Krista malo za cieľ posilniť vieru apoštolov pri pohľade na umučenie: výstup na „vysoký vrch” pripravuje výstup na Kalváriu. Kristus, Hlava Cirkvi, zjavuje to, čo obsahuje a vo sviatostiach vyžaruje Jeho Telo: „nádej slávy” (Kol 1,27).
Na záver Vám ponúknem ešte meditáciu sv. Anastázia Sinajského o hore Premenenia:„Tam sa máme ponáhľať – odvážim sa povedať – ako Ježiš, ktorý je teraz v nebi našim vodcom a predchodcom. S ním sa budeme skvieť pred duchovným zrakom istým spôsobom obnovenými črtami našej duše, pripodobnení jeho obrazu, a ako on sám trvalo premenení na vyššie veci.
Bežme ta s nadšením a radosťou a vojdime do vnútra oblaku ako Mojžiš a Eliáš alebo Jakub a Ján. Buď ako Peter uchvátený božským videním a zjavením, premenený týmto krásnym Premenením, povznesený nad svet, odpútaný od zeme. Opusť telo, zanechaj stvorenie a obráť sa k Stvoriteľovi, ktorému Peter vo vytržení povedal: „Pane, dobre je nám tu.“
A naozaj Peter, „dobre je nám tu“ s Ježišom a naveky tu zostať. Čo je šťastnejšie, čo vznešenejšie, čo lepšie, ako byť s Bohom, stať sa mu podobným a byť vo svetle? Určite každý z nás, keď v sebe bude mať Boha a premení sa podľa jeho božského obrazu, s radosťou zvolá: „Dobre je nám tu“, kde je všetko žiarivé, kde je radosť, blaženosť a lahodnosť, kde je v srdci všetko pokojné, jasné a príjemné, kde možno vidieť Boha ( Ježiša Krista), kde si sám robí s Otcom príbytok, a keď doň vchádza, hovorí: „Dnes prišla spása do tohto domu“, kde sa s Kristom zjavujú a hromadia poklady večných dobier, kde sa ako v zrkadle črtajú prvotiny a obrazy budúcich vekov.“