V dnešnom prvom čítaní sv. Pavol porovnáva Starý zákon s Novým. Ukazuje aké podstatné rozdiely sú medzi týmito dvomi zákonmi.
Starozákonná zmluva spočívala v tom, že človeku bol zjavený Boží Zákon a človek bol vyzvaný k tomu, aby zachoval tento zákon a bolo mu sľúbené Božie požehnanie a dlhý život’, ak bude tento zákon zachovávať. Celé dejiny Izraela nám ukazuje, že človek nieje schopný čiste z vlastných ľudských síl zachovať Boží zákon. Priamo v srdci človeka sídli hriech, nieje v ňom dobro. Sám sv. Pavol v liste Rimanom priznáva túto biedu človeka, keď hovorí: „Chcem konať dobro, ale naporúdzi mi je zlo. A tak robím, čo sám nechcem.” Starý zákon dokázal formovať človeka do ľudskej slušnosti. Človek bol hodnotený podľa svojich vonkajších prejavov a nikoho nezaujímalo, čo ma v srdci. Ale nášho Boha predovšetkým zaujíma srdce človeka, to najvnútornejšie a najintímnejšie v nás. Ježiš hovorí: „V srdci človeka sa rodí každá neprávosť
V dnešnom čítaní počujeme novú zvesť o novej zmluve, ktorú Boh hodlá s nami uzavrieť. Možno, že s niekým z nás už uzatvoril a možno s niekým ešte nie. „Takúto zmluvu uzavriem po tých dňoch s domom Izraela, hovorí Pán; svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca: Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.” Je tu opísaná nová zmluva, ktorá spočíva v Dare Ducha Svätého. Duch Svätý vkladá Boží Zákon priamo do srdca človeka. Ako môžeme poznať, či sme už v tejto zmluve, alebo ešte stále žijem v Starom Zákone. Podľa smerovania srdca. Ak je v mojom srdci ešte stále na hlavnom mieste hriech a žijem pre hriech a pre Boha len tak akosi okrajovo, tak ešte stále žijem v Starej zmluve. Ak som však svoje srdce a svoj život odovzdal Ježišovi, ak som ho uznal za svojho Pána, ak sa vo mne objavuje odpor voči hriechu, je to znak toho, že Boh mi mení srdce. Ak je vo mne ľútosť nad spáchaným hriechom, je to znak toho, že v mojom srdci je zákon Boží.
Určité znaky toho, že sme v Novej zmluve, určite každý z nás v sebe rozpozná. Napríklad, že prídem rád do kostola, že sa rád modlím, že rád počúvam Božie Slovo. To všetko je znakom toho, že v našom srdci sa už čosi naplnilo z tejto novej zmluvy. Úplne sa naplní zrejme až v Božom kráľovstve, keď dovolíme Bohu, aby nás stvoril úplne novo.
„Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Nik už nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: „Poznaj Pána”, lebo ma budú poznať všetci malí i veľkí.” Celý problém človeka je práve v tom, že nepozná svojho Boha. Keby sme zažili dobrotu Boha, aj my sami by sme chceli byť dobrí a boli by sme dobrí, keby On sám ustavične sídlil v našom srdci.
Výraz „poznaj Pána” je čosi viac ako študovať teológiu. Poznanie u Hebrejov môže znamenať „bytostnú skúsenosť.“ Bytostné poznanie Dobroty Boha. Bytostne poznať to znamená zakúšať v milovaní. Ak sa snažíme zachovávať Božie Slovo, rastieme v poznaní Boha.
Božie Slovo hovorí o jednom dôsledku Novej zmluvy: „Odpustím im ich neprávosti a na ich hriechy si už nespomeniem.“ Keď začína v nás žiť Božie Slovo a hriech sa pre nás stáva bolesťou, vtedy nám Boh našu ľudskú biedu prestáva počítať za skutočné zlo. Ak tužíme po Bohu živom, On sám nás postupne vyslobodzuje zo všetkých foriem otroctva. Bez neho to totiž ináč ani nedokážeme. Bez neho nevieme nehrešiť. A preto náš najväčší hriech je práve naša domnelá sebestačnosť. To že si myslíme, že dosiahneme dokonalosť bez Boha, bez Vteleného Božieho Slova, bez Daru Duché Svätého. Túto novú zmluvu uzatvárame v tele a v krvi Syna človeka, Ježiša Kriste, ktorého prijímame a nasledujeme.