V dnešnom evanjeliu sme počuli akoby bežné konštatovanie: „V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Už na sviatok Bohorodičky sme uvažovali nad Božou múdrosťou a hovorili sme o tom, ako sa Boh mlčky sprítomnil v útrobách ženy. Boh zostupujú priamo do srdca hmoty, lebo slovo „matka, mater”, je odvodené od „matéria”. Keď si Boh zvolil túto cestu prostredníctvom ľudskej matky, aby sa sám mohol zjaviť, pripomenul ľudskej pochabosti, ktorá vidí zlo tam, kde nie je, a nevidí ho tam, kde je, že všetko je čisté. Prehlásil, že všetko, čo stvoril, je sväté. Posvätil a vykúpil nielen abstraktnú prirodzenosť, ale tiež ľudské narodenie a celú hmotnú existenciu.
Čo my ľudia považujeme za jeden z vrcholných zážitkov svojho života? Myslím si, že väčšina by odpovedala: zúčastniť sa na svadbe. A ešte hodnotnejší zážitok? „Byť na svojej svadbe“. Niekedy podozrievame Boha z toho, že má presne opačný vkus ako my ľudia, že sa mu nikdy nepáči to, čo sa páči nám. Ale evanjelium o svadbe v Káne Galilejskej a možno ešte výraznejšie prvé čítanie z Izaiáša ukazuje, že v tomto máme rovnaký vkus. Ak nám chce Boh hovoriť o vrcholnej radosti nebešťanov, tak ju prirovnáva ku šťastiu ženícha a nevesty. Zrátajme si v koľkých podobenstvách o Božom kráľovstve prirovnáva Ježiš Spásu človeka k svadbe. Aj v dnešnom evanjeliu vidíme Ježiša ako toho, ktorý sa účastní na svadbe „muža a ženy“ v Káne Galilejskej. Náš Boh je Ženích a každý jeden z nás ale aj všetci spolu, tvoríme „Nevestu“.
A dnes sa nám ten istý Boh, ktorý sa stal človekom a ktorý stvoril celý svet, zjavuje ako ten, ktorý si za svojím stvorením i po hriechu stojí. Vidíme ho tešiť sa ľudskou radosťou zo svadby. Dokonca žasneme, že Panna Mária upozorňuje na nedostatok vína. Ježiš i Mária určite na tejto svadbe nielen o víne hovorili, ale ho určite aj pili. V jednej ľudovej svadobnej piesni sa o tom zachovali pekné slová: 1. Stala sa svadba, tam v Galilei. A na tej svadbe prítomní boli: Pán Ježiš so svou Matičkou, Pán Ježiš so svou Matičkou, s učeníkami. 2. A na tej svadbe všeho dosť bolo, čo srdce ľudské okúsiť mohlo. Všetkých vecí dosti bolo, okrem vína nedostalo, v Káne Galilejskej. 3. Panna Mária, keď to zbadala, o nedostatku vína zvedela, poprosila svojho Syna, by učinil z vody vína v Káne Galilejskej. 4. Pán Ježiš Kristus ozdobil hody, rozkázal naliať do džbánov vody. Hody, hody, slávne hody, učinil Pán víno zvody v Káne Galilejskej. 5. Panna Mária, keď to zbadala, pohárik vína naliať si dala. Víno, víno, dobré víno, nikdys tak dobre nebolo v Káne Galilejskej.
O zázraku v Káne Galilejskej nám zanechal zaujímavú úvahu sv. Augustín: „Zázrak, ktorým náš Pán premenil vodu na víno, nie je ničím ohromujúcim pre tých, ktorí vedia, že to urobil Boh. A naozaj, ten čo v deň tejto svadby utvoril víno v iných šiestych kamenných nádobách, ktoré kázal naplniť vodou, je ten istý, čo to každý rok robí s viničom vo vinohrade. Voda, ktorú sluhovia naliali do nádob, bola mocou Božou premenená na víno tak isto, ako sa Božou mocou mení na víno voda padajúca z oblakov na zem a nalievajúca hrozno. Ak nás to neudivuje a ak nad tým nežasneme, to len preto, že sa to stáva pred našimi očami každý rok; táto pravidelnosť udúša v nás údiv. Ale ak sa nám to zdá samozrejmé, vedeli by sme to spraviť my? A ak to nevieme, prečo je nám to samozrejmé?“
Zázrak v Káne patrí tiež medzi zázraky, ktoré si spomíname na slávnosť Zjavenia Pána. Zmysel tohto zjavenia vyjadruje aj záver evanjeliovej perikopy: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.“ Korán, posvätná kniha mohamedánov, zakazuje pitie vína. Či je toto riešenie problému alkoholizmu? Biblia hovorí ináč. V knihe Siarchovej čítame: „Spokojný život pre ľudí – to je víno s mierou (požité), ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy. Akýže je to život, ktorému chybuje víno? Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo. Duša a srdce sa (rovnako) radujú pri mierne požitom víne. Len mnoho požitého vína spôsobuje podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady. Trpkosťou pre dušu je, ak sa pije mnoho vína. Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu, zbavuje ho sily a zadáva mu rany.“ Všetko, čo Boh stvoril, ohodnotil ako dobré. Dokonca Ježiš použil víno ako jednu z matérii potrebných na slávenie sv. omše. Zlo nie je v stvorení, ale v našich pomýlených vzťahoch.
Samozrejme platí, že človek, ktorí zakúsil svoju bezradnosť voči alkoholu, sa musí absolútne zdržovať. Ale je dobré prosiť Boha o to, aby sme všetky veci dokázali užívať s mierou. Sv. Bazil hovorí, že prvé prikázanie, ktoré človek dostal, bolo prikázanie pôstu: „Pretože sme sa nepostili, boli sme z raja vyhnaní. Budeme sa postiť, aby sme sa mohli do raja vrátiť!“ Pôst je tu chápaný ako základný ľudský postoj, múdre „seba – obmedzenie“ v záujme „seba – zachovania“. V záujme sebazáchovy musíme prijať určité seba obmedzenie. V ktorej oblasti sa má odohrávať osobný pôst, to musí odhaliť každý sám. Je to tá oblasť, v ktorej si svojím hriechom ubližujeme.