02. adventný pondelok – (Iz 35,1-10)
Dnes k nám zaznieva Božie Slovo tlmočené prorokom Izaiášom, ktorý vykresľuje príchod Boha na našu zem. Ako bude vyzerať príchod Boha na tento svet? Je to dôvod k plaču alebo k radosti? Ku nášmu podivu prorok nás vyzýva k radosti: „Teš sa pláň a pustatina, plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!“ Človek i svet bez Boha je ako púšť neschopný zarodiť dobro. Príchod Boha nie je dôvodom k plaču, ale k radosti a k smiechu. Boh neprichádza ako sudca, ale ako Spasiteľ. Púšť, ktorá bola podľa starovekých predstáv sídlom nečistých síl sa stane plodnou a božou záhradou.
„Prekvitať bude a plesať, áno, zaplesá, zajasá, bude jej daný skvost Libanonu, nádhera Karmelu a Sárona. Oni uvidia Pánovu slávu, velebu nášho Boha. Upevňujte ruky sklesnuté, posilňujte podlomené kolená!“ Ľudstvo bude uzdravené tým, že uvidí Slávu Boha. Zažije Velebu Boha. Zažije skutočné Otcovstvo i Materstvo voči sebe. Poznaním Boha bude naplnená zem. V Hebrejskom myslení slovo poznať znamená aj okusovať, bytostne zažívať dobrotu Boha.
„Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh!“ Človeka často prepadá malomyseľnosť. V určitom zmysle je malomyseľnosť opakom dôvery. Objavuje sa v nás, keď sa stretáme s akýmkoľvek zlom. Klesáme na duchu. Myšlienka na Boha je však Veľká myšlienka. Človek prepadá malomyseľnosti, keď zabudne na Boha svojho Stvoriteľa. Keď zabudne na to, že ho Boh v každej chvíli drží v existencii, pretože ho jednoducho chce, pretože ho miluje.
„Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás.“ Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás. Boh sám je pomstou i odplatou. Je Spásou pre tých, ktorí milujú dobro a trestom pre tých, ktorí chcú zlo. Boh je súčasne odmenou i trestom. On sám je len Dobrom. Vo svojej podstate sa nemení, je Láskou a zostáva Láskou. Kto chce byť láskou ako Boh, bude sa večne tešiť z prítomnosti Nekonečnej Lásky, bude večne nazerať na Lásku Boha. Kto nechce byť láskou, bude večne zazerať na Božiu Dobrotu a bude nešťastný tam, kde by mohol byť nesmierne blažený, keby chcel milovať. Boh prichádza ako doktor duše i teľa, ako doktor celého človeka. Doktor celého Vesmíru.
„Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine“. Moderne by sme mohli povedať, že príde Boh, ktorého zaujíma ekológia. Ekologické problémy našej zeme, ktoré sú ovocím našej veľkej nerozumnosti a ktoré nám dnes naháňajú strach.
„Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny.“ Miesta, na ktorých človeku nebolo dobre sa skrze Boží príchod zmenia na miesta príjemné a pohostinné. Mnohé tieto skutočnosti sa aspoň čiastočne a obmedzene naplnili pri prvom príchode Pána, ale až druhý príchod definitívne rozrieši biedu celého sveta.
„I bude tam chodník, cesta: cestou svätou sa bude volať, nečistý po nej neprejde, len môj ľud pôjde po nej, ani prostoduchí tam nezblúdia. Na tejto ceste nebude už žiadna zákernosť číhať na človeka. Nebude tam leva a dravá zver ta nevystúpi, nenájde sa tam; len vykúpení budú kráčať.“ Bude tam cesta, ktorá povedie k poznaniu Boha, ale bude tak jednoduchá, že ani prostoduchí po nej nezblúdia. Sama Cesta v osobe Ježiša Krista už prišla a znovu príde k nám na konci časov.
„A Pánovi vyslobodení sa vrátia, s jasotom prídu na Sion.“ Je rozdiel medzi Pánovými vyslobodenými a tými ostatnými. Pánovi vyslobodení sú tí, ktorí poznávajú svoj otrocký stav a túžia po slobode. Nie sú to tí, ktorí sa na tejto zemi cítia doma a dobre. Sú to plačúci, ktorým Boh chýba. Ktorí vo svojom vnútri ustavične plačú, pretože Boha nemajú. Ak si z tých, ktorým Boh chýba, budeš sa skutočne tešiť, keď príde. Ak si si zvykol na život bez Boha, budeš zaskočený tým, keď príde. Pre tých, ktorým Boh chýba platí aj posledné zasľúbenie:
„Ustavičná radosť bude na ich hlavách, radosť a rozkoš dosiahnu, zmizne starosť a vzdychanie.“ Zmizne starosť a vzdychanie. Amen.