Ak ste si dobre všimli všetky tri čítania, možno ste zbadali, že akoby ich spoločným menovateľom je „viera“. Najvýraznejšie sme to mohli počuť v druhom čítaní, ale aj v prvom z knihy Múdrosti sme počuli: „Ona noc bola naším otcom oznámená vopred aby s istotou poznali, akým prísľubom uverili a boli dobrej mysle.“ V druhom čítaní na mnohých príkladoch z dejín spásy ukazuje autor, čo je viera: „Viera je základom toho, v čo dúfame, a dôkazom toho, čo nevidíme.“ Možno táto definícia je pre náš spôsob myslenia trošku ťažká. Skúsme sa teraz spolu zamyslieť nad vierou. Hovoríme, že sme veriaci, ale vieme, čo to je viera, máme ju, žijeme ju?
Keď prichádza na tento svet nový človek, teda keď sa v tele matky objaví nový život, nová existencia, je obdarovaný niečím, čo psychológia nazýva prvotná dôvera. Jeho základný postoj by sa dal vyjadriť týmto jednoduchým slovom: „Viera“. Viera sa nám tu javí, ako najzákladnejší pozitívny vzťah ku skutočnosti, do ktorej sme vstúpili, lepšie povedané, do ktorej sme bol stvorení. Mohli by sme povedať, že ten počínajúci život (malé dieťa) do určitého obdobia dospievania, je obdarované niečím, čo by sme mohli nazvať „absolútna viera“. Totiž bez tohoto základného postoju, by neexistovala žiadna otvorenosť a žiadne prijímanie. A vieme všetci, ako je práve začínajúca existencia odkázaná na prijímanie, ktoré sa dá uskutočniť len vďaka otvorenosti. Mohli by sme teda povedať, že výrazom viery je otvorené alebo priestupné bytie.
Každý z nás sa rodí na tento svet naivný, to znamená, bez osobnej skúsenosti, lepšie povedané bez akejkoľvek osobnej skúsenosti a po morálnej stránke hovoríme o osobnej nevinnosti. Dieťa je nevinné, lebo dedičný hriech nie je osobnou vinou, aj keď jeho následky sú veľmi osobné. Avšak obidva tieto stavy by sme mohli označiť ako nulové. Nie sú mínusové, pretože mínusom je hlúposť a hriech. Nie sú plusové, pretože plusom je múdrosť a spravodlivosť. Avšak náš život je tou cestou, aby sme od nuly prišli k plusovej hodnote.
Aj múdrosť aj spravodlivosť sú Božími vlastnosťami. Človek môže mať na nich účasť, ak sa otvorí Bohu. Začíname chápať ako veľmi dôležitá je viera pre našu osobnú spásu. Kto neje nerastie a kto neuverí, nebude spasení. Kedy nastupujú v našom živote prvé problémy s vierou? Vtedy, keď zažijeme niečo zlé, keď sa v niekom, alebo v niečom sklameme. Napríklad: Malé dieťa si bude veselo behať po lúke, dokiaľ si nezraní nohu, alebo ho nepichne včela. Akonáhle človek prežil takúto skúsenosť, začne sa obúvať. To, čo telesne vyjadrí ako obuv alebo určitý pancier, to duševne môžeme nazvať strachom ako ovocím straty viery, prvotnej dôvery. Každá skúsenosť so zlom umenšuje túto základnú schopnosť človeka veriť. Preto dieťa má od prirodzenosti väčšiu schopnosť veriť ako dospelý človek, ktorý už čosi o svete vie.
Ako vzniká viera na osobnej úrovni, teda medzi dvomi osobami. Deje sa tak skrze slovo. Niekto mi niečo povie a ja mu buď uverím, alebo neuverím. Aj vo vzťahu k Bohu platí, to čo povie apoštol Pavol: „Viera je z počutia Slova.“ Viera je vzťahom k Božiemu Slovu, viera rastie a vyživuje sa Božím Slovom. Tento svet povstal Božím Slovom a práve preto, že Nebesia ohlasujú Božiu Slávu je možné žiť vieru i v tomto svete. Základný postoj veriaceho človeka je otvorenosť. Otvorenosť pred ľudmi aj pred Bohom. Len v človeku, ktorý sa otvára Božiemu Slovu, môže Boh spásonosne pôsobiť. V Božom Slove sa Boh predstavuje.
Ježiš nám zjavuje Boží charakter, charakter Otca. On povie: „Kto mňa vidí, vidí Otca.“ Hovorí to ako človek, pretože človek bol stvorený na to, aby bol Božím obrazom. Vidíme, že Božie Slovo a Boží Obraz veľmi úzko súvisia. Človek je určený k tomu, aby bol obrazom, aby žil Slovo. Kristus je jeho životom, jeho pravdou i jeho cestou. Človek a Slovo Božie majú to isté poslanie, zjavovať Neviditeľného Boha. Človek stojí akoby na rozhraní dvoch svetov, duchovného a hmotného. Človek je oduchovnelá hmota alebo v hmote sa zjavujúci duch. My všetci zjavujeme Boha, keď sme plný Ducha Svätého a žijeme Božie Slovo. Ide o to, aby sme podobne ako Srdce Ježišovo boli podstatne zjednotení so Slovom Božím.
Vieme, že Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami. Týmto Vteleným Slovom Božím je Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Preto základný kameň našej Spásy je viera v Neho. Vstupnou bránou do Božieho Kráľovstva je viera. Keby bolo Bohom stanovené, že touto bránou je nevinnosť, alebo nejaká iná čnosť, mohli by sme namietať: „To nie je pre mňa, lebo nemám túto požadovanú čnosť.“ Nám však bolo povedané: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ A táto podmienka nie je pre nikoho nemožná. Každý môže uveriť v Boha, ktorý sa zjavuje v osobe Ježiša Krista.
Každý môže uveriť Bohu, ktorý svoje Slovo vypovedal skrze Krista. Sv. Pavol v liste Rimanom hovorí: „Blízko teba je Slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ (Rim 10,8-9) Ovocím viery je opak strachu = odvaha, nádej. Vieru môžeme definovať ako istotu v tom, že čo povedal Boh je Pravda. V oblasti nášho poznania sa viera prejavuje ako istota v Božom Slove. Tam, kde je pochybnosť, nie je viera. Pochybovať môžeme vo vzťahu k človeku, pretože človek je omylný a hriešny. Avšak vo vzťahu k Bohu pochybnosť nie je namieste, pretože On je Verný a Pravdivý. Všetko čo povedal, urobí, pretože jeho Slovo je nezrušiteľné.
Avšak v kresťanskej viere ide ešte o väčšiu otvorenosť, ako je schopnosť uveriť Slovu. Ide o bytostnú otvorenosť pred Božím Duchom. Ide o to, byť priechodný – priestupný pre Boha, prijať do seba Kristovu plnosť. Ide teda o vieru, ako o privlastnenie si. Takto to píše sv. Pavol v liste Korinťanom: „Kristus sa podľa vôle Boha stal našou múdrosťou a spravodlivosťou, posvätením a vykúpením.“ (1 Kor 1,30) V spáse človeka ide práve o to znovu nastoliť pôvodný Boží zámer, aby človek mohol znovu nosiť Božieho Ducha. Keď človek stratil Božie priateľstvo, stratil vlastne Boží Dych, ktorý mu na počiatku Boh vylial do srdca. Preto je veľmi potrebná viera, pretože človek sa uzatvoril pred Bohom svojou neverou.