Prvé dnešné čítanie nám hovorí o stretnutí človeka s Bohom. Skúsme si ho podrobnejšie prebrať, možno tak niečo nové objavíme pre obohatenie nášho duchovného života. Najprv si všimnime čas stretnutia. Je to neskoro večer, čas, keď človek zanecháva svoju činnosť a ukladá sa k odpočinku, keď sa i celej prírody zmocňuje ospalosť a šíri sa lahodné ticho. V tom čase obyčajne si človek spytuje svoje svedomie, hodnotí prežitý deň.
Zdá sa, že Eliáš toto navštívenie nečakal. Vošiel do jaskyne s úmyslom prenocovať. Boh nás veľmi často zaskočí a prekvapí práve vtedy, keď sa na stretnutie s ním nejak nechystáme. Práve vtedy stojíme pred ním v celej pravdivosti svojej bytosti. Práve v takýchto chvíľach vieme byť skutočne úprimní.
Všimnime si miesto. Je to vysoká hora a zároveň totálna samota. Práve v samote vieme byť sami sebou a takí sa dokážeme postaviť pred Boha. Počuli sme: „A hľa, oslovil ho Pán: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán.“ Skôr ako sa Eliáš stretol s Bohom, zaznelo Pánovo Slovo, ktoré nás vyzýva a zároveň pripravuje na stretnutie s Bohom. A to Slovo nás vyzýva, aby sme vyšli von, aby sme vyšli z toho, čo je naše, aby sme opustili svoje predsudky i ilúzie, svoje plány. Aby sme vyšli na vrch. Ten, kto stojí na vrchu, nemá sa za čo schovať. Teda Boh chce, aby si sa pred neho postavil v celej Pravde, bez pokrytectva. Aby si sa nerobil lepším, ale aby si jemu umožnil, žeby ťa urobil lepším. Boh je to, ktorý Ťa pozýva na stretnutie. Ten, ktorý je Všadeprítomný sa chce s tebou stretnúť na konkrétnom mieste.
Tri skutočnosti predchádzali jeho príchod. Víchor, zemetrasenie a oheň. Všetky tieto tri živly predstavujú pre človeka ohrozenie a skazu. Môžeme v nich vidieť i snahu vyšších duchov zabrániť človeku v stretnutí s Bohom. Písmo zdôrazňuje za každým, že Pán v nich nebol. Oni nepredstavujú Boha. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Eliáš dobre poznal svojho Pána, lebo až teraz vychádza. Všimnime si jeho postoj. Vychádza, lebo Boh ho pozval na toto stretnutie, ale zároveň si zahaľuje tvár, nejde na toto stretnutie ako rovný s rovným. Zahaľuje si tvár, lebo si je vedomý svojej stvorenosti. Človek po Bohu túži a zároveň sa Ho bojí. Chce Ho vidieť a zároveň zatvára oči a neodváži sa hľadieť na Neho.