Počuli sme: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nech ma nasleduje.“ Zaprieť seba, to znamená, zaprieť svoje ego vo všetkých prejavoch. Predovšetkým ide o to, aby sa naše ego pokorilo pred Božím Slovom, aby zostúpilo z trónu, ktorý zaujalo od okamihu prvotného hriechu. Musí sa zrieknuť miesta zbožňovania, ktoré hriešne zaujalo a uvoľniť ho Bohu, ktorému jedinému patrí. Trón života patrí Božiemu Slovu. Zapretie seba to je snaha zrieknuť sa tohto vedúceho postavenia vo svojom živote. Nežiť svoj život, ale žiť Božie Slovo. Zapretie seba je snahou získať slobodu od svojho ega. Nechcieť byť stredom všetkého, nevzťahovať všetko na seba, nechcieť aby všetci krúžili okolo mňa.
Slovo viera, v jazyku, ktorým hovoril Pán Ježiš, ma asi taký zmysel, ako nechať sa viesť, nechať sa riadiť. Je to opačný postoj aký zaujal Adam, keď sa jedením zo stromu poznania dobrého a zlého, vedome rozhodol, že si sám určí, čo je pre neho dobré a čo zlé, že si bude žiť len podľa seba a pre seba. Spása je v oslobodení od seba. Sv. František tvrdí, že: „Len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých“. Ježiš je Život. Musíme sa vierou, krstom a ostatnými sviatosťami doslova zaštepiť do tajomného viniča, ktorým je sám Kristus. Bez tohto základného skutku nemôžeme produkovať dobré hrozno, ale rodíme len divé a trpké plánky. Úrodu dokážeme prinášať len v dôvernom kontakte s Ježišom. Miazgou, ktorá preniká do nás z tohto tajomného viniča, je Duch Boží. Musíme zostávať s Kristom spojení, lebo bez neho uschneme a stratíme vitalitu. Je nutné zostať v Ňom, lebo len tak aj On ostane v nás.
Ak chceme ísť tam, kde je Ježiš, prvým a nutným krokom je „zaprenie seba“ alebo „sebazápor“. Je to dokonca nutné i pre zdravie nášho tela. V záujme seba – zachovania sa radi podrobíme rôznym diétnym kúram a pôstom. Je to múdre „seba – obmedzenie“ v záujme „seba – zachovania“. Ale toto ešte stále robíme pre seba.
Druhým krokom je „vziať svoj kríž“. To sú sebazaprenia, ktoré sme si nevybrali my a ktoré ani nevychádzajú z našej vôle. Je to Božia výchova, ktorú nám ku Spáse pripravil Boh v škole života. Tam odumierame sebe dokonalejším spôsobom. Tu sa deje to, čo sv. Pavol hovorí: „S Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“.
Nezažijeme vo svojej duši skutočnú slobodu od egoizmu, schopnosť pravej lásky, ak sa dobrovoľne nerozhodneme zobrať svoj kríž, kráčať za Kristom. Často je celý náš život iba snahou lepšie sa poistiť proti krížom a trápeniam, ktoré prichádzajú na tento svet a na nás v ňom. Myslíme si, že keď sa budeme viacej modliť, že sa zachránime od rakoviny. Najhoršia rakovina je v tom, že seba milujeme nadovšetko, že seba milujeme viac ako Boha. Pán Ježiš nám nikde neprisľubuje, že ak pôjdeme za ním, že nás čaká bezproblémový život. Keď si človek uvedomí, aký hrozný a nespravodlivý je voči Bohu, Absolútnemu dobru, aký nespravodlivý je i voči sebe samému, lebo len v Bohu je jeho dokonalosť a blaženosť, až potom začne súhlasiť s tajomnou Božou výchovou, ktorá sa uskutočňuje na kríži a skrze kríže. Kríž je Božou mocou a Božou múdrosťou. Je tak veľkou Božou múdrosťou, že bez zvláštneho Božieho prispenia, bez svetla Ducha Svätého, nie sme ju schopný pochopiť a osobne zabudovať do svojho života. Apoštol Pavol nám radí: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte, aby ste s obnovenou mysľou vybadali, čo je Božia vôľa, čo je dobré, bohumilé a dokonalé.“ Kto nám radí vyhnúť sa krížu, „zjednodušiť si život“, je pokušiteľ, ktorý nás nevedie ku Spáse.
Sv. apoštol Pavol hovorí, že slovo o kríži patrí k hlásaniu evanjelia. Kríž nás oslobodzuje z moci zlých duchov, ktorí hľadajú len slasť za každú cenu, ktorí chcú užívať sebeckú rozkoš aj skrze naše telá. Kríž nás oslobodzuje ešte viac. Od egoizmu a od našej zvrátenej vôle, ktorá sa stále krúti len okolo ega a nezameriava sa k Bohu, a ak aj áno, tak zasa len preto, aby z toho čosi mala.
Tretím krokom, ktorý má sprevádzať obidva predchádzajúce, je „nech ma nasleduje“. Teda je to snaha žiť ako Kristus, dokonca je to viac, dovoliť, aby Kristus žil vo mne. To sa deje vtedy, keď nie moja vôľa je absolútnym kritériom pre môj život, ale keď tým absolútnym kritériom sa stáva vôľa Božia. „Lebo, kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“. Hovorí Pán!“ Súhlasiť so stratou svojho života. Súhlasiť so svojou smrťou, aby som mohol v Kristovi žiť novým životom. Nežiť svoj život, ale žiť Božie Slovo.