Aj my povzbudený zázrakom, ktorý sa pred našimi očami odohral minulú nedeľu, zázrakom rozmnoženia chlebov, môžeme spolu so súčasníkmi Pána Ježiša žasnúť a volať: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky.“ Ani jeden z Kristových zázrakov natoľko neoslovil jeho súčasníkov, ako práve tento zázrak. Každý iný zázrak sa dotýkal vždy jedného človeka a pri najlepšom jeho príbuzných, ktorí uverili v jeho uzdravenie spolu s ním a radovali sa. Bolo treba veľkej dávky solidarity, aby sa aj ostatní dokázali tešiť z uzdravenia im neznámeho človeka. Len takto bolo možné prežiť každý zázrak ako osobný spasiteľný zásah. Bolo sa treba vžiť do postavenia chorého a radovať sa spolu s ním, ale to dokázal málokto.
Len zázrak rozmnoženia chlebov sa dotýkal všetkých, ktorí vtedy boli spolu s Ježišom a boli hladní. Toto bol zázrak pre všetkých. Tí, ktorí boli prítomní zázraku rozmnoženia chlebov, žasli nad tým. Videli pred sebou človeka Ježiša, ktorý konal Božie skutky. Ježiš nás fascinuje práve tým, že jé takým istým človekom ako my. Teologicky to vyjadríme, že Ježiš je pravý človek a predsa koná veci, ktoré musíme definovať ako božie skutky. Sú to smútky, ktoré presahujú našu ľudskú obmedzenosť a v ktorých sa prejavuje Božia Moc. Sú to skutky, ktoré riešia pre nás ľudí neriešiteľné problémy tohoto sveta.
Položme teda znovu Ježišovi otázku: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie Skutky?“ Ježišova odpoveď: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého On poslal.“ Základný Boží Skutok je viera v Bohočloveka. Viera v Boha, ktorý sa z lásky k nám stal človekom. Viera v Boha, ktorý sa živo zaujíma o človeka. Viera v Boha, ktorý sa zaujíma o problémy stvoreného sveta. Viera v Boha, ktorý chce spasiť človeka. Boh a človek môžu spolu existovať. Práve Ježíš je toho dôkazom, že Boh neničí v človeku nič šľachetné a dobré.
Naopak Boh a jedine Boh nám dáva plnú ľudskosť a veľkosť. Jedine Boh v nás rozvíja našu osobnosť do nadľudských prejavov. Toto je tajomstvo každého jedného svätého. Ani jeden z nich nebol svätý svojou vlastnou silou a z moci svojej prirodzenosti. Ale každý jeden z nich odložil starého človeka s jeho predošlým spôsobom života, ktorý ho viedol do záhuby pre klamné žiadosti a každý jeden z nich si obnovil ducha i myseľ a obliekol si nového človeka. „Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?“ Uveriť Božej Lásky a žiť z tejto lásky.
„Veru, veru, hovorím vám, nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nevyhľadávajte pokrm, ktorý podlieha skaze ale hľadajte pokrm, ktorý ostáva pre večný život a tén vám dá Syn človeka, Lebo jeho označil Otec, Boh svojou pečaťou.“ Už v tejto svojej myšlienke Ježiš poukazuje na vyššie potreby ľudskej duši. Aby sme mohli konať Božie Skutky, musí sa v nás objaviť Ježiš. Preto sme vyzvaní: „Nevyhľadávať pokrm, ktorý podlieha skaze, ale hľadať pokrm, ktorý ostáva pre večný Život, a ten nám môže dať len Syn človeka, lebo jeho označil Otec Boh svojou pečaťou. V staroveku, každý pekár mal svoju pečať, ktorú vtláčal svojím výrobkom ešte v surovom stave. Aj Ježiš je Božím chlebom, ktorý Boh Otec označil svojou pečaťou. Touto pečaťou „hodnovernosti“ sú Ježišove skutky.
Každý Boží Skutok začína vierou. Viera je schopnosť ľudskej duše otvoriť sa a prijať do seba Ducha Svätého, prijať do seba Boží život vo sviatostiach cirkvi. Keby sme boli čistý duchovia, stačila by k našej záchrane čistá viera, ale že sme hmotno-duchovné bytosti, ide o záchranu celého človeka, potrebujeme k záchrane Kristovo telo a jeho krv.
Pýtali sa ho: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo vykonáš?Naši otcovia jedli na púšti mannu, ako je napísané Chlieb z neba si im dal jesť.“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám chlieb z neba vám nedal Mojžiš, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba, lebo Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva život svetu.“ Človek túži po tom, aby viera bola ľahšia, túži vidieť nejaký zázrak, Božia odpoveď je však trošku iná.
Znamenie, ktoré dáva Boh, oddeľuje veriacich a neveriacich. Ježiš ustanovuje Sviatosť oltárnu, ktorá tábor jeho nasledovníkov definitívne rozdelí na veriacich a neveriacich. Kto verí, má veriť úplne, kto neverí, môže odísť. Kto uveril, uznal Božiu spravodlivosť a múdrosť. Kto neverí, nikdy nenastúpi na cestu Božiu, ktorá stojí nad naším obmedzeným ľudským rozumom. Boží skutok je vierou prijať Božie Spasiteľné pôsobenie skrze Krista človeka. Pretože On je chlieb života, On je živý chlieb.