V dnešnom evanjeliu sme počuli výpoveď Pána Ježiša o sebe samom. Povedal o sebe: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ Pozemský chlieb je hmotou, ktorá v sebe obsahuje životodárnu energiu slnka. Žijeme preto, lebo dokážeme ťažiť túto energiu pre seba. Aj naše Slnko potrebuje najprv prijímať energiu, aby mohlo dávať. Zdrojom všetkej energie života, alebo bezprostrednou Energiou života je Boh sám. Boh je Život. Tak ako hmotný chlieb obsahuje v sebe energiu Slnka, tak aj Ježiš ako človek je chlebom Božskej Energie Života.
Súčasníci Pána Ježiša šomrali, keď počuli takto hovoriť človeka, ktorý sa navonok nelíšil od iných ľudí. A hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: „Zostúpil som z neba?!“ Navonok videli iba človeka, ale mali veriť, že je to Boží Syn. Sme v podobnej situácii vo vzťahu k Eucharistii. Vidíme chlieb a víno a sme vyzvaný veriť, že je to Telo a Krv Pána Ježiša, že je to skutočne On sám prítomný. Sv. Ján Damašský hovorí: „Pýtaš sa, ako sa chlieb stane Telom Krista a víno Krvou Krista? Odpovedám: Duch Svätý zasiahne a uskutoční to, čo presahuje akúkoľvek reč a každú myšlienku …Nech ti teda stačí počuť, že sa to deje mocou Ducha Svätého. Tak isto sa stalo, že Pán prijal telo zo svätej Panny skrze Ducha Svätého, len skrze neho a v ňom.“
Pán Ježiš nám naznačuje, že viera v neho je Božou milosťou: Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.” A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: „Všetkých bude učiť sám Boh.“ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne .“ Ale táto milosť viery, má aj určité ľudské predpoklady. Počuli sme, že ku Kristovi prichádzajú tí, ktorí „počuli Otcov hlas a nechali sa poučiť“. Kde môžeme počuť Otcov hlas, skôr ako sa stretneme so Slovom Božím, s Kristom. Tento Otcov hlas, toto Otcovo Slovo vypovedané pre každého osobne, je naše vlastné svedomie. Tento ustarostený Otcov hlas je naše svedomie.
Svedomie je Božie Slovo, ktoré bolo vyslovené v každom človeku. Božie Slovo ako prazáklad a prapodstata našich bytostí. Človek bol a je stále tvorený týmto Slovom. Keď počúvame svoje svedomie, zisťujeme, že Kristovo Slovo a vnútorný hlas nášho svedomia sú totožné. Kristus na rozdiel od mnohých iných učiteľov hovorí súhlasne s naším svedomím. Kto počúva svoje svedomie je schopný rozpoznať Krista, ako Božie Slovo, skrze ktoré bolo všetko stvorené. My všetci ho v sebe nosíme ako svoje najintímnejšie vnútro, ako svoju nesmiernu túžbu po blaženosti, po kráse, po pravde, po plnosti života. Toto Božie Slovo je vplyvom temnoty, ktorú v nás spôsobujú dedičný hriech, ako zasypaný prameň, alebo zaprášené svetlo. Preto musí k nám Božie Slovo znovu zaznievať zvonku, ohlasovaním, aby sme si spomenuli na to, čo je v našom vnútri. Keď sa neveriaci človek stretne s ohlasovaním Krista a je úprimným hľadačom pravdy, napr. tak ako Edita Steinová, musí konštatovať, že to všetko, čo Kristus učí je v najväčšej hĺbke jeho vnútra. Kristus oživuje Božie Slovo v nás, v našom svedomí.
„Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.“ Nie všetci sme schopný objaviť Boha v hĺbke svojej duše, preto k nám prichádza ako Vtelené Slovo, ako Slovo, ktoré sa stalo Telom. Vstupuje do nášho vnútra našimi zmyslami.
„Kto verí, má večný život.“ Viera je základným predpokladom života, lebo len viera dáva odvahu otvárať sa a prijímať. Viera je pre naše duše tým, čo sú otvorené ústa pre telo. Viera je schopnosť prijímať. Bez viery sa človek uzatvára a nie je schopný prijímať. Viera je základný životný postoj a to nielen vo vzťahu k Bohu, ale vo vzťahu k celému stvorenému univerzu.
„Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Ježiš nezačína byť chlebom len v okamihu premenenia na oltári. Ježiš je chlebom svojou podstatou, lebo dáva život. Cirkev preto vždy uctievala Božie písma, ako si uctieva aj Pánovo Telo. Neprestajne predstavuje veriacim Chlieb života, ktorý pochádza zo stola Božieho slova a Kristovho Tela. Vo Svätom písme Cirkev neprestajne nachádza svoju potravu a silu, pretože z neho neprijíma iba ľudské slová, ale to, čím skutočne je: Božie slovo. „Veď v posvätných knihách ide s veľkou láskavosťou v ústrety svojim dietkam Otec, ktorý je na nebesiach a prihovára sa im.“