Prvé čítanie z knihy Exodus nám ukazuje niektoré postoje Božieho služobníka Mojžiša, ktoré by sme si mali osvojiť a nasledovať. Pokúsim sa ich zhrnúť do troch:
1) Mojžiš je nám ukázaný ako človek, ktorý zo samoty modlitby vychádza k ľuďom. Neprichádza s prázdnymi rukami, ale prináša Tabule svedectva – Boží zákon. Mojžiš prichádza ako človek, ktorý pozná cestu života, cestu ku skutočnej slobode. Prichádza ako človek, ktorý sa v samote stretol s Bohom. Poznanie Božej cesty je ovocím dôverného kontaktu s Bohom v modlitbe. Je veľmi dôležité, toto si uvedomiť. Ak sme sa pred stretnutím s ľuďmi nestretli najprv v modlitbe s Bohom, prinášame medzi ľudí len seba a svoj chorý svet a omylné ľudské názory. Teda skôr ako vstúpime do kontaktu s ľuďmi, musíme v modlitbe vstúpiť do kontaktu s Bohom, a len vtedy budeme mať svedectvo Božieho zákona v sebe, aby sme mohli obohatiť životy ľudí okolo seba. Ak sa má naše stretnutie s druhými stať požehnaním, aj my musíme byť tými, ktorí neprinášajú seba ale Božie Slovo a, z ktorých vyžaruje Duch Svätý. Ak prinášame len seba, nie sme pre druhých požehnaním. Počuli sme, že predpokladom skutočne svätého prijímania, je prijímať Ježiša v Duchu Svätom. Ale to isté platí aj o prijatí druhého človeka. Len vtedy je naše stretnutie s druhými požehnaním, ak sa odohráva v Duchu Svätom.
2) Mojžiš sa nám ďalej predstavuje ako ten, ktorý nekompromisne stojí na strane Boha pred ľuďmi. Mohli by sme ho nazvať Božím vyslancom a tlmočníkom. Človek, ranený hriechom, ktorý nemá osobné poznanie Boha, nikdy nedokáže takto úprimne a radikálne stáť na strane Boha proti hriechu. Naše skazené srdce stojí na strane hriechu a obhajuje hriech, dokiaľ sa mu nedostane poznania Boha. Až poznanie Boha otvára človeku oči a začína chápať o aké dobro ho oberá hriech. Božie Slovo hovorí: „Keď sa Mojžiš priblížil k táboru, videl tela a tanec: pochytil ho hnev.“ Tento hnev pramení z horlivosti za Boha. Je to hnev spravodlivý a primeraný. Nie je to hriešny hnev, ktorý vychádza z urazeného ega. Tento hnev pramení z poznania Božej Dobroty a zároveň ľudského zlyhania. Je to hnev, ktorý sa nám zjavuje aj v osobe Ježiša Krista.
3) Pred Bohom sa Mojžiš ukazuje ako ten, kto prosí za ľud.
„Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: „Veľmi ste sa prehrešili. Vystúpim k Pánovi, možno sa mi ho podarí uprosiť za váš zločin.“ Mojžiš prosí za ľud. Pred Bohom stojí na strane človeka a zastáva sa ho. Dokonca sám seba ponúka ako obetu zmierenia za svoj ľud. „Vrátil sa k Pánovi a povedal: „Prosím, veľmi sa prehrešil tento ľud. Urobil si boha zo zlata. Ale teraz im odpusť toto previnenie alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal.“ Boh sa zjavuje ako ten, ktorý píše Knihu života. Mojžiš prosí za ľud, a taký ako bol Mojžiš musíme byť aj my, ak sa chceme Bohu páčiť. Mojžiš charakterizuje hriech ľudu slovami: „Urobili si boha zo zlata!“ Možno aj my máme takého urobeného boha. Nie Boha, ktorý sa zjavuje v osobe Ježiša, ale boha našej vlastnej predstavivosti, ktorého sme si urobili my sami.
„Pán mu povedal: „Zo svojej knihy vytriem toho, kto sa proti mne prehreší. Ty len choď a veď tento ľud ta, kam som ti prikázal: môj anjel pôjde pred tebou. Keď príde deň navštívenia, potrestám ich aj za tento hriech.“ Niekedy sa nám môže zdať, že Boh mlčí k hriechom sveta a predsa nám Božie Slovo zjavuje, že príde deň, ktorý nazýva: „Dňom navštívenia“. V ten deň budú ľudia potrestaní za svoje hriechy, ktoré nezanechali, neoľutovali a nevyznali. Božie navštívenie nie ej len Božím trestom. Predovšetkým je radosťou pre tých, ktorí po Bohu túžia. A je milosťou aj pre poblúdených, aby sa spamätali. Ten istý Boh bude odmenou i trestom zároveň. Všetko záleží od toho, či ho milujeme a očakávame, alebo sa vyhýbame stretnutiu s ním, lebo nám vyhovuje pomýlený sebecký život. Pre toho, kto chce žiť len pre seba, to bude deň katastrofy, ale pre toho, kto očakáva Pána, to bude deň radosti a naplnenia túžby.