Skôr ako budeme uvažovať nad týmito podobenstvami, musíme si vysvetliť, čo to vlastne podobenstvo je? Je to prirovnávanie ale nie totožnosť. Podobenstvo je ilustráciou, ktorá nám má pomôcť pochopiť dôležitú charakteristiku daného predmetu. Podobenstvo má obvykle jednu hlavnú myšlienku, ktorú chce zdielať. Podobenstvá, ktoré sme počuli v evanjeliu sa točia okolo pojmu „Nebeské kráľovstvo“. Čo nám chce toto slovné spojenie povedať. Zvestuje nám, že to, čo momentálne žijeme, nie je Božie Kráľovstvo. Ľudia v minulosti si lepšie ako my uvedomovali to, čo nakoniec trefne vyjadrili vo svojich listoch apoštoli. Vedeli, že „naša vlasť je v nebesiach“, že nemáme milovať tento svet „kto miluje svet, nie je v ňom Láska Otcova.“ Pretože vedeli, že žijeme ďaleko od Pána, vo vyhnanstve, tak sa s vrúcnym srdcom modlili „Príď Kráľovstvo Tvoje“.
Božie Kráľovstvo nie je z tohto sveta. Žiadna politika ho nedokáže realizovať v tomto svete. Božie Kráľovstvo je Boh Sám, jeho vláda v nás i v celom kozme. Je predmetom nášho očakávania a našej nádeje. Naša doba evidentne popiera Božiu starostlivosť o svet a chce nám nahovoriť, že je zem preľudnená, že sa mení podnebie, že tu nie je dosť miesta pre všetkých, ale to nie je pravda. Svet je po tejto stránke schopný uživiť o mnoho viac ľudí ako na našej zemi momentálne žije. Zmätok do neho vnášajú ľudia, ani nie vedci, ale boháči, ktorí si myslia, že oni sú povolaní rozhodovať o tom, kto bude žiť, že majú právo zabíjať a určovať, kto má právo na život a kto nie.
Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.“ Poklad ukazuje na niečo vzácne, o čo stojí usilovať a čo by sme mali získať. Božie kráľovstvo je vzácne ako taký poklad – muž, ktorý ho objavil, predal všetko a kúpil to pole, aby získal tento poklad. Boh je ten Poklad. Boh nepatrí do oblasti stvoreného. On je Nestvorená skutočnosť, Nadskutočno. Niečo, čo si nedokážeme ani len predstaviť. Preto je v SZ zákaz zobrazovať Boha, pretože každý obraz a dokonca každá naša predstava ho nutne obmedzuje.
Boh je tak úžasná skutočnosť, že istý pán, ktorý celý život prežil ako ateista a z Božej milosti mal zážitok Božieho Kráľovstva, sa vyslovil, že kvôli Kristovi by bol ochotný trpieť, až do konca sveta, len aby ho získal. Iný človek, ktorý veľmi miloval svoju rodinu, manželku i deti a ktorému sa prihodilo, že dostal infarkt a zomrel a prežil realitu večnosti, keď sa vrátil k pozemskému životu a jeho kolegovia sa ho pýtali, ako prežíval skutočnosť, že opúšťa rodinu, odpovedal: „Čo je moja žena, čo sú moje deti v porovnaní s tou Krásou, ktorú som videl.“
„Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.“ I v druhom podobenstve Pán predkladá niečo vzácne – tentokrát je to vzácna perla. Ale zatiaľčo v prvom prípade Ježíš hovorí, že Božie kráľovstvo je ako poklad, v tomto tvrdí, že Božie kráľovstvo je ako obchodník, ktorý hľadá vzácne perly. Prvé podobenstvo ukazovalo na samotnou vzácnosť pokladu, zatiaľčo druhé zdôrazňuje činnosť, konanie – je tu obchodník, ktorý hľadá! A keď nájde tu vzácnu perlu, znovu predá všetko, čo má, aby ju získal.
„A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“
Je to zvláštne prirovnanie. Pre nás sieť obyčajne predstavuje pascu. Sieť používa pavúk na chytanie múch a takisto ju používa rybár ku svojmu lovu. Sieť predstavuje určitú obmedzenosť a hranicu. Človek je slobodný tvor, a predsa jeho sloboda nie je absolútna. Má svoje určenie, ktoré mu dal Boh a toto určenie presahuje jeho vôľu. Je tu dané skôr ako jeho vôľa.
Rímsky katechizmus učí, že zo všetkých viditeľných stvorení jediný človek je „schopný poznať a milovať svojho Stvoriteľa“, on je „jediný tvor na zemi, ktorého chcel Boh kvôli nemu samému“, on sám je pozvaný, aby poznaním a láskou mal podiel na Božom živote. Kvôli tomu bol stvorený a tento cieľ je základným dôvodom jeho dôstojnosti. Keďže je ľudský jednotlivec Božím obrazom, má dôstojnosť osoby: nie je iba nejakou vecou, ale niekým. Je schopný poznávať seba, vlastniť sa a slobodne sa dávať a vstupovať do spoločenstva s inými osobami a z milosti je pozvaný ku spojeniu so svojím Stvoriteľom, aby Mu ponúkol odpoveď viery a lásky, ktorú namiesto neho nikto iný nemôže dať. Boh všetko stvoril pre človeka, ale človek bol stvorený, aby slúžil Bohu a miloval Ho a Jemu obetoval celé stvorenie.
Tajomstvo človeka sa objasňuje v tajomstve Vteleného Slova. Človek je určený zjavovať Boha, je určený pre Vtelenie Boha – Slova. Toto je jeho veľkosť a dôstojnosť. Boh je tá sieť, ku ktorej spejeme, či chceme alebo nechceme. Do tejto siete smerujeme, či sme, obrazne povedané, stráviteľní pre Boha, alebo nestráviteľní. Kto Boha miluje, teší sa na toto chytenie Bohom, teší na to, že ho Boh raz vytiahne zo zmätkov tohto sveta.
Podobne ako naša strava dostáva účasť na našom duchovnom živote, ktorý kvalitou presahuje jej pôvodný život, či už ide o rastliny, alebo zvieratá, tak aj Boh dáva človekovi účasť na svojom bytí. Obrazne povedané, človeku nebude ľúto za svojím životom, lebo v Bohu sa nájde dokonalejším spôsobom. Božia milosť je lepšia ako život. Toto určenie je tak veľkým vyvýšením človeka, že len blázon ho odmietne v záujme zachovania svojho ega. A blázon naozaj nepatrí do nebeského kráľovstva. Pod slovom blázon nemyslím teraz psychický chorého človeka, ktorý za svoju chorobu nemôže, ale skutočne duševne chorý je ten, kto dá prednosť hocičomu pred Absolútnym Dobrom, ktorým je sám Boh.
„Keď je sieť plná, vytiahnú ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami“. Už teraz sa rozhoduje o našom večnom určení, aj keď sa definitívne zjaví až na konci sveta. Boh i anjeli budú vyberať podľa kvality života, či sme svojím životom smerovali k Bohu – Láske alebo nie, či sme sa usilovali byť jeho obrazom. Teda vôbec nie je jedno ako prežijeme tento život. Božie kráľovstvo je podobné sieti, ktorá zachytáva všetko. Sieť zachytáva dobré (vzácne) i zlé. Dobré bude prijaté, špatné bude vyhodené.
I keď nás tento Boží výber poburuje a možno i pohoršuje, v praktickom živote ho uznávame. Sami často triedime a vyhadzujeme, to čo zhnilo. Sami sa tešíme, keď polícia zatkne nejakého nebezpečného zločinca. Boží výber je absolútne spravodlivý, pretože On vie všetko. Jemu neuniká žiadna poľahčujúca okolnosť. Sv. Terezka hovorí, že s rovnakou dôverou sa utieka k Božej Spravodlivosti ako k Božiemu Milosrdenstvu. Keď hovorím o Božom Milosrdenstve, nemyslím tým maľovaný obraz.
Ježíš zakončil toto podobenstvo rovnako, ako podobenstvo o pšenici a kúkole – varovaním, ktoré je tou najlepšou evanjelizačnou výzvou. I my sme zachytení touto sieťou a musíme si klásť otázku, jak to bude s nami na konci vekov – budeme prijatí alebo vyhodení? Je pre mňa Božie kráľovstvo tak vzácne, že som ochotný sa kvôli nemu vzdať opravdu všetkého? Hľadám Božie kráľovstvo ako vzácnu perlu, ktorú túžim získať za každú cenu?