17. nedeľa cez rok “A”-  (1 Kr 3,5.7-12)

V dnešnom zamyslení si všimneme modlitbu kráľa Šalamúna z prvého čítania. Kráľ Šalamún sa modlil takto: „Daj teda svojmu služobníkovi srdce chápavé, aby vedel spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým.“ Je to prosba stále aktuálna. Ak človek nevie rozlišovať medzi dobrým a zlým, môže sa mu stať, že zablúdi v duchovnom živote. Šalamún prosil o dar rozlišovania, ktorý potrebujeme takisto aj my. V našej dobe, keď sa stretávame s toľkými rozličnými duchovnými prúdmi a hnutiami, ho možno potrebujeme ešte viac ako Šalamún. Dar rozlišovania je ovocím svedomia, ktoré je prebudené a osvietené Božím Slovom.

Sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ SJ, systematicky spracoval náuku o rozlišovaní duchov, ktorá je obsiahnutá v jeho spisoch a predovšetkým ním vypracovaných exercíciach. Rozlišovanie duchov malo zvláštne miesto v osobnom duchovnom vývoji sv. Ignáca. Dôkazom toho sú stručné, ale veľmi výstižné poznámky z knižky Exercícií. V čase, keď ležal ako ranený vojak na vidieckom hrade, čítal z dlhej chvíle všetko, čo sa mu dostalo do rúk: rytierske romány, ale aj život Krista a životy svätých. Všimol si, že rôzne myšlienky nepôsobia rovnako. Všimol si rôznosť duchov, ktorí sa skrze čítanú literatúru snažili na neho pôsobiť.

Myslím si, že moderný svet i kresťania v ňom doplácajú na svoju naivnú otvorenosť voči všetkému bez rozlišovania. Obrazne by sa dalo povedať, že chceme behať bosí po lúke, na ktorej žijú hady. Nechceme prijať svet, ako nám ho podáva biblia, ako priestor zápasu. Svet, v ktorom prebieha triedenie duchov. Svet ako „údolie rozhodnutia“.

Sv. Ignác hovoril, že ľudia, ktorí ešte nemajú duchovné skúsenosti, považujú za dobré všetko, čo im prekáža. Podobajú sa rozmaznanému mládencovi, ktorému sa zdajú dobrí všetci, čo mu pochlebujú, a naopak, tí, čo ho napomínajú, sa mu zdajú zlí. Aby nepodľahol tejto slabosti, Ignác si stanovil prvé pravidlo, ktoré pochádza z prostej a jednoduchej úvahy, mohli by sme povedať, že je ovocím zdravého sedliackeho rozumu: „Kto to s nami myslí dobre, pomáha nám, keď ideme správne. Kto nám chce škodiť, dodáva nám odvahu, keď ideme po zlej ceste.“

„U osôb, ktoré idú od jedného ťažkého hriechu do druhého, má nepriateľ obyčajne vo zvyku, že im predkladá zdanlivé potešenia. Predstavujú si zmyslové radovánky a rozkoše. Tým ich lepšie udrží a dokonca spôsobí, že ešte pokročia v neresti a hriechu. U takýchto osôb pôsobí zasa dobrý duch opačne. Znepokojuje ich, pôsobí výčitky svedomia mravným súdom rozumu.

U osôb, ktoré sa usilovne očisťujú zo svojich hriechov a postupujú od dobrého k lepšiemu v službe Boha, nášho Pána, je tomu zasa opačne ako v prvom prípade. Zlý duch nerobí nič iné, iba vyčíta, zarmucuje, kladie prekážky a znepokojuje klamnými dôvodmi, aby človek nepostupoval dopredu. Dobrý duch naopak dáva mysli silu, útechu, slzy, vnuknutia, pokoj. Všetko uľahčuje, odstraňuje prekážky, aby človek pokročil dopredu v konaní dobra.“

Samo pravidlo sa zdá úplne samozrejmé. Hlboké pravdy sú nakoniec vždy jednoduché. Ide skôr o to, aby sme si ich uvedomili. Tu ide o jeden zo základných životných postojov. Slaboch sa dokáže rozhodnúť len podľa toho, „čo mu je príjemné“. Pravidlá sv. Ignáca predpokladajú opak. Nie všetko príjemné je aj užitočné. Zážitok príjemnosti závisí aj od toho, ako sme nasmerovaní, či k Bohu a či k Zlému. V prevrátenom človeku príjemnosť vyvoláva zvrhlosť. Človek sa nemá v konečnom dôsledku orientovať podľa príjemnosti, ale podľa mravnej hodnoty skutku.

Tieto pravidlá, ktorých je podstatne viac, ako som mohol v krátkosti spomenúť, môžu aj dnes modernému kresťanovi pomôcť vyznať sa v záplave duchov, ktorí na nás pôsobia z rôznych médií. Koľko prázdnoty a nezodpovednosti vystupuje zo stránok časopisov, ktoré sa bežne kupujú a čítajú aj v našich kresťanských rodinách. Dostávajú sa bez posúdenia do rúk deťom a mládeži. Koľko zla sa objavuje vo filmoch a na internete. A dôsledky vidíme okolo seba i v sebe. Stretáme sa s mládežou, ktorá je psychický a morálne narušená vplyvom televízie, filmu, internetu, zlých kníh a časopisov.

Samotné médium nie je zlé. Médium je len sprostredkovateľom, ale dôležitý je duch, ktorý sa skrze médium prejavuje. Zvlášť mladým a duchovne nezrelým ľuďom neprospieva prístup ku všetkému bez rozlišovania. A ak sa už stretnutiu nedá zabrániť, tak do každého stretnutia vstupujme s Kristom! On nám ukáže, čo je dobré a čo treba zavrhnúť. Prosme podobne ako kráľ Šalamún, aby sme vedeli rozlíšiť dobro a zlo, aby sme vedeli duchovne rozlišovať a vyhodnocovať svoje vnútorné zážitky pri pozeraní filmov, alebo pri surfovaní po internete, alebo aj pri stretnutí s rôznymi politickými stranami, a aby sme sa vedeli rázne odtrhnúť od toho, čo nám v konečnom dôsledku ubližuje, aj keď sa nám to zdá na prvý pohľad príjemné a vábivé.