6. Veľkonočný pondelok
Podstatou a aj dôsledkom naplnenia sa Duchom Svätým má byť život v zhode s Božím Slovom, čiže život riadený Kristom. Úsilie o takýto život nazývame životom v Duchu, alebo podľa Ducha. Takýto život nazývame chodením v Duchu, alebo postupovaním v Duchu Svätom.
Je to trochu iné pochopenie naplnenia sa Duchom Svätým ako to, ktoré sa praktizuje v takzvanom charizmatickom hnutí. Tam sa obyčajne robí nejaký seminár trvajúci 4-7 týždňov o pôsobení a daroch Ducha Svätého a na záver sa modlia jedni za druhých o dary Ducha Svätého, pri tom sa praktizuje príhovorná modlitba s vkladaním rúk.
My sme si tiež hovorili o tom, že naplnenie Duchom Svätým sa deje prostredníctvom modlitby, že sa musíme modliť za to, aby sme sa stali naplnenými Duchom Svätým. V tejto ceste, ktorú vám prednášam, je v porovnaní s predchádzajúcim spôsobom taká prax, že každý je osobne vyzvaný, aby sa modlil za naplnenie Duchom Svätým.
Lebo každý jeden z nás je pozvaný k tomu, aby sa opierajúc o vieru v Božie prísľuby, prosil Pána o naplnenie Duchom Svätým. V charizmatických skupinách sa po príhovornej modlitbe objavujú rôzne dary napr.: dar jazykov, dar prorokovania, dar uzdravovania.
Písmo Sväté rozlišuje ovocie a dary Ducha Svätého. V Gal 5,22-23 čítame: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet“.
Zase o daroch Ducha Svätého sa hovorí najmä v 1 Kor 12,1: „A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.” O zásadách pri využívaní týchto darov sa hovorí v tom istom liste v 14. hlave. Potom sv. Pavol ukazuje rôzne dary, z ktorých najväčším je láska. „Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem!” (1 Kor 12,29-31) a potom nasleduje v 13 hlave pieseň o láske.
Láska je ukázaná ako najväčší dar Ducha Svätého. Sv. Pavol to ešte ráz zdôrazňuje v hlave 14, keď hovorí: „Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali.” (14,1). Potom nasleduje rad podrobných informácii o rôznych daroch Ducha Svätého a o spôsobe ich využívania v kresťanskom spoločenstve, najmä na spoločných zhromaždeniach, v čase spoločnej modlitby.
Nie je ľahké uskutočniť rozlíšenie medzi ovocím a darmi Ducha Svätého. Snáď by sme to mohli vyjadriť takto: Ovocie Ducha slúži predovšetkým našej osobnej premene a nášmu posväteniu. Sú prejavom nového života v človeku. Nový život však zase uschopňuje k službe Bohu i ľuďom. Slúžiť Bohu to znamená svedčiť o ňom a približovať iných k Bohu, ako aj budovať jednotu medzi sebou a Bohom. Dá sa povedať, že ovocie Ducha Svätého signalizuje vnútornú premenu človeka a premenený človek dáva svedectvo a skrze to slúži iným a vedie ich ku Kristovi a do spoločenstva kresťanov.
Dary sú všeobecne určené skôr na posvätenie spoločenstva alebo pre určitú službu tomuto spoločenstvu. Často sa stáva, že ktosi dostane dokonca neobyčajne dary, ale oni samotné ešte nesvedčia o vnútornej premene tohoto človeka. Na potvrdenie tohoto môžeme uviesť slová samotného Pána Ježiša: „Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme, v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?« Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!“ (Mt 7,22-23)
Ale súvis týchto Kristových slov je takýto: „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 7,21). Kristus veľmi zdôrazňuje, že znamením toho, či sme blízko Boha, Krista, nie je prorokovanie či konanie zázrakov, ale život podľa Ježišovej vôle, podľa vôle jeho Otca a podľa jeho slova. Určité znamenia nie sú ešte samé o sebe čímsi najdôležitejším a nie sú žiadnou zárukou.
Dary Ducha Svätého sú akousi manifestáciou, prejavom jeho prítomnosti a pôsobenia, sú určené predovšetkým pre neveriacich ako svedectvo a tiež na budovanie spoločenstva kresťanov. Treba ich samozrejme prijímať s úctou a vďačnosťou, ale musíme ich súčasne nechať oceniť starším cirkvi, čiže kňazom a ľuďom duchovne skúsenejším, ktorí posúdia ich pravosť a tiež akým spôsobom majú byť užívané. Sv. Pavol to robí v 14 hlave listu Korinťanov.
Mimo toho, tieto neobyčajné dary nie sú nutné k vedeniu života v Duchu Svatom. Nemôžeme prijať tvrdenia, že každý naplnený Duchom Svätým, musí nutne hovoriť jazykmi, alebo že každé hovorenie jazykmi je istým znakom naplnenia. Toto sa nezhoduje ani s Písmom ani s tradíciou.