Dnešné evanjelium nám ukazuje apoštolov, ktorí sa vracajú k Ježišovi po svojom prvom samostatnom pôsobení medzi ľuďmi. „Apoštoli sa poschádzali k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.“ Môžeme z toho pochopiť, že vzťah medzi učeníkom a majstrom sa nekončí vyslaním do služby, stále ostáva v Kristovej škole. Aj my kňazi, napriek svojej teologickej kvalifikácii, sa musíme stále vracať k Ježišovi. A nielen my ale všetci potrebujete občas zažiť samotu s Ježišom. Opustiť svoje pracovisko a prísť k nemu, otvoriť mu svoju dušu, ukázať mu zranenia, odhaliť pred ním svoje pochybnosti. Hovoriť s ním o tom, čo sme robili a čo sme učili. To najdôležitejšie je znovu sa správne zorientovať. Nie je možné žiť v tomto svete a pri tom zostať neovplyvnený jeho chybnými a pomýlenými postojmi. Často si kresťan ani neuvedomí, že už nehlása Ježiša ale svoju vlastnú chytrosť. Práve preto potrebuje každý byť občas s Kristom sám.
Ako môžeme byť dnes s Kristom sami? Máme dve možnosti: Zobrať Písmo ako učebnicu a spytovať si podľa neho život. Nechať Ježiša prehovoriť do svojho života. Nechať sa poučiť, nechať sa ovplyvniť. Cirkev vyzýva naliehavým a dôrazným spôsobom všetkých kresťanov, aby si častým čítaním Svätého Písma nadobudli nesmierne vzácne poznanie Ježiša Krista. Čítanie Svätého písma musí sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom. Keď sa modlíme, Bohu sa prihovárame a počúvame ho, keď čítame Božie Slovo. Duchovní Otcovia vysvetľujú evanjelium Mt 7,7 i takýmto spôsobom: „Hľadajte v čítaní a nájdete v uvažovaní; klopte v modlitbe a otvorí sa vám v rozjímaní”.
Niekedy je však človek už tak unavený, že jeho uši nechcú počuť ľudský hlas, oči nechcú čítať napísané slová. Vtedy je dobré, a to uvádzam ako druhú možnosť, úplne zmĺknuť pred Ježišom a v tichosti počúvať jeho hlas. Jednoducho byť len pri ňom, nič nehovoriť, neospravedlňovať sa, byť pri tom, ktorý nás miluje a seba samého vydal za nás. Je to poslúchnutie Ježišovej výzvy: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení a ja vás občerstvím. Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoje duše.” Teda prísť k nemu a učiť sa od neho. Je dobré prísť so všetkým k Ježišovi a On nám ukáže, čo je hriech a čo sa hriechom len zdá. Keď otvoríme svoju dušu pred Ním, pocítime veľkú úľavu, pretože v Ňom nájdeme pokoj svedomia.
Aj nám dnes Ježiš hovorí: „Poďte vy sami na osamelé miesto a odpočiňte si trošku!“ Jedine Boh nám praje. Jedine Bohu na nás záleží, aby sme si trošku oddýchli. Ježiš sa prejavuje ako matka, ktorá sa stará o zdravie svojho dieťaťa. Jeho nezaujíma natoľko náš výkon, ako naše duševné zdravie. Musíme sa modliť so Slovom Božím. Nechať Ježiša prehovoriť k nám skrze Slovo. Na ceste formovania nášho svedomia nám svieti Božie slovo. Máme sa mu prispôsobovať vierou a modlitbou a uskutočňovať ho v praxi. Podporujú nás pritom dary Ducha Svätého, svedectvá a príklady iných, vedie nás isté učenie Cirkvi, ktorá na to dostala splnomocnenie. Božie slovo je svetlo pre naše konanie. Musíme si ho osvojovať vierou a modlitbou a uvádzať ho do praxe. Tak sa formuje mravné svedomie. Modliť sa v príhodách všedných dní a v každom okamihu, to je jedno z tajomstiev, ktoré boli zjavené maličkým, Kristovým služobníkom, chudobným z blahoslavenstiev. Je dobré a správne modliť sa, aby príchod kráľovstva pokoja a spravodlivosti ovplyvnil chod dejín. Ale je tiež dôležité prenikať modlitbou všednosť každodenných situácií. Všetky formy modlitby môžu byť tým kvasom, ku ktorému Pán prirovnáva Božie kráľovstvo.
Sv. Terézia Veľká nám odovzdáva túto svoju skúsenosť s Bohom: „Hovorte mu všetko! Hovorte mu o svojich radostiach, predkladajte mu svoje trápenia, úspechy, pády. Pokora je Pravda! Buďte pred ním pokorní, vyzdvihne vás vysoko. Keď budete veľmi pokorní, vyzdvihne vás veľmi vysoko! Ako sa môžete báť Boha, ktorý vás miluje? Nezabúdajte, že je len jedna blaženosť a to večná! Tak upustíte od mnohých vecí. Vaším želaním nech je vidieť Boha. Vašou obavou zatratenie! Vašou radosťou nech je to, že vás Boh vedie k sebe!“
Kresťan neodchádza do samoty preto, aby bol sám. Človek má strach z ničoty a prázdnoty. V tomto zmysle platí Božie Slovo: „Nie je dobre byť človeku samému.“ Opúšťame ľudskú spoločnosť, ale robíme to kvôli spoločenstvu s Bohom. Samota je preto príťažlivá, že v nej môžem byť s Bohom. Samota je potrebná, aby sme sa znovu zorientovali, aby sme našli svoje vnútro, aby sme sa zahľadeli na vnútorný kompas vlastného svedomia, či idem správnou cestou. Samotu potrebujeme aj preto, aby sa zahojili naše zranenia spôsobené ľuďmi a svetom. Každý človek má svoje hrany, ktorými ubližuje. Preto je potrebné byť s Bohom a jemu prenechať na uzdravenie všetko svoje zranenia.
O sv. Františkovi sa píše: „Ráz sa blažený a ctihodný otec František vzdialil od zástupu ľudí, ktorí sa denne zbožne schádzali, aby ho videli a počuli, a odobral sa na odľahlé, osamelé miesto, aby bol len pre Boha a aby striasol prach, ktorý sa snáď na ňom prichytil pri styku s ľuďmi. Mával totiž zvyk rozdeľovať si čas, ktorý mu bol prepožičaný, aby si zaslúžil Božiu milosť, jednak ku službe blížnym, jednak k rozjímaniu v blaženej odlúčenosti. Brával so sebou len pár spoločníkov, ktorí poznali dôvernejšie jeho svätý život, aby ho bránili pred návalom a obťažovaním ľudí a strážili jeho pokoj. Keď strávil nejaký čas v ustavičnej modlitbe, dôvernom rozjímaní a nevypovedateľnom spojení s Bohom, túžil poznať, čo sa v jeho živote a pôsobení večnému Kráľovi páči a čo by sa mu páčilo ešte viac. Pritom sa snažil zistiť a zbožne túžil odhaliť, akým spôsobom, kde a s akou horlivosťou by mal Pánovi ešte dokonalejšie podľa jeho vôle o sebe slúžiť.“ Takto sa nám odhaľuje zmysel odchodu do samoty: „Snažiť sa zistiť, akým spôsobom, kde a s akou horlivosťou by som mal Pánovi ešte dokonalejšie podľa jeho vôle o sebe slúžiť.“
Využime aj svoje sväté prijímanie ako možnosť aspoň na chvíľu byť s Ježišom sami. Povedzme mu všetko o sebe, o svojej práci, o svojich úspechoch i neúspechoch. V pokore sa úplne pred ním otvorme a verme, že On nás neprepustí naprázdno domov. Dostaneme silu Ducha sv. do ďalších problémov nášho života.