Pán Ježiš nám podobenstvom „O rozsievačovi“ chce dať odpoveď na jednu základnú otázku: Odkiaľ sa vo svete zobralo zlo? Je to otázka, ktorá zaujíma každého človeka, veriaceho i neveriaceho. Každý sa so zlom stretá. Zlo nás mätie a zraňuje. Cítime, že sme určení pre dobro. Dobro je pre nás normálne a samozrejme. Na dobro sme nastavení, po dobre túžime. Viera, ktorú Boh od nás očakáva, predpokladá dobro. Dobro vedie k viere. Boh je nekonečne Dobro a všetky jeho diela sú dobré. Základná výpoveď Písma Svätého o božom stvorení hovorí: „Videl Boh, že je to dobré!“ A predsa sa nikto z nás nevyhne skúsenosti s utrpením, so zlom v sebe i v prírode. Odkiaľ sa tu vzalo zlo? Nepochopíme to, dokiaľ neprijmeme výklad, ktorý nám ponúka Písmo. Do úžasného Božieho diela Stvorenia sa vlúdil hriech. Vzbura stvorených bytostí.
Boh všetky duchovné bytosti obdaroval darom slobody, lebo ich stvoril pre lásku. O láske sa nedá hovoriť tam, kde nie je možnosť slobodnej voľby. Dnes, v dobe počítačov vieme, že ich možno naprogramovať podľa nášho želania. Aj Pán Boh by nás mohol naprogramovať podľa svojej vôle. Ale cítime, že v takomto prípade by sa nedalo hovoriť o láske i keby sme od rána do večera vyznávali: „Bože milujem Ťa!“ Láska existuje len tam, kde sa jedna osoba slobodne odovzdáva druhej. Sloboda je rizikom, ale zároveň nutným predpokladom lásky. Táto možnosť slobodnej voľby viedla prvé stvorené bytosti ku vzbure. Skôr ako môžeme uvažovať o ľudskom páde ako jednom z prameňov zla vo svete, musíme si čosi povedať o páde, ktorý sa odohral vo svete duchov, o páde anjelov.
Rímsky katechizmus nás učí, že za rozhodnutím našich prarodičov zvoliť neposlušnosť stojí hlas zvodcu, ktorý sa stavia proti Bohu, a ktorý zo závisti uvrhne ľudí do smrti. Písmo a cirkevná tradícia vidí v tejto bytosti padlého anjela, nazývaného satan alebo diabol. Cirkev učí, že na počiatku to bol dobrý anjel, stvorený Bohom. „Satan totiž a ostatní zlí duchovia boli Bohom stvorení prirodzene dobrí, ale sami zo seba urobili zlých.“ (IV. Lateránsky koncil).
Nad touto výpoveďou koncilu je hodno sa zamyslieť. Ako sa z dobrej bytosti môže stať bytosť zlá. Absolútne nestvorené Dobro, ktorým je Boh, sa nikdy nemôže zvrhnúť na zlo. Ale dobrota ostatných, teda stvorených bytostí, je dobrota darovaná a v každom momente závislá od Boha. Akonáhle sa stvorenie uzatvára pred Bohom, stráca svoju dobrotu. Je to podobne ako so svetlom mesiaca. Mesiac odráža svetlo slnka. Akonáhle sa postaví zem medzi slnko a mesiac, napríklad pri zatmení, tak mesiac prestáva svietiť. Satan a jeho anjeli si podrezali životodárnu tepnu, ktorou je poslušnosť Bohu a jeho Slovu. Stratili kontakt s Pravdou, Láskou, Životom i Krásou.
Staroveká tradícia hovorí o tom, že keď Boh stvoril anjelov, zjavil sa im prostredníctvom svojho Slova a ukázal im aj to, že Slovo sa má stať telom, že človek je pozvaný ku zjednoteniu so Slovom Božím. Niektorí anjeli uchvátení svojou vlastnou krásou a veľkosťou, odmietli pomáhať človeku z hliny, aby sa mohol stať Božím obrazom. A tak sa postavili proti Bohu, ktorý sa chce a aj zjavuje prostredníctvom človeka. Boh stvoril krásnych anjelov, ale načo sú, keď odmietli poslušnosť Slovu, pre ktoré a skrze ktoré boli stvorené. Títo duchovia stratili kontakt so živým Bohom a odvtedy sú na ceste úpadku a sebaklamu. Satan a jeho anjeli sa stavajú proti myšlienke zbožštenia človeka. Písmo dosvedčuje neblahý vplyv toho, ktorého Ježiš nazýva „vrahom ľudí od počiatku“. (Jn 8,44) a ktorý sa dokonca pokúšal odvrátiť samého Ježiša od poslania, ktoré mu zveril Otec. „Boží syn prišiel preto, aby zmaril skutky diabla.“ (1 Jn 3,8)
Satanová moc nie je neobmedzená. I on je len tvor, síce mocný vzhľadom k nám, pretože je duch, ale nie vzhľadom k Nestvorenému Bohu, pretože je ako jeho stvorenie v každej chvíli na ňom závislý. Nemôže zmariť budovanie Božieho kráľovstva. I keď satan pôsobí vo svete z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu, ktoré je v Ježišovi Kristovi, a i keď jeho činnosť pôsobí vážne škody, fyzické i morálne, každému človeku i spoločnosti, túto činnosť dopúšťa Božia prozreteľnosť, ktorá mocne a pritom nenásilne riadi dejiny človeka i sveta. Prečo Boh dopúšťa, túto diablovu činnosť je veľkým tajomstvom, avšak vieme, že „všetko napomáha k dobru tým, ktorý milujú Boha“ (Rim 8,28).
Ak sa Boh, všemohúci Otec, Stvoriteľ usporiadaného a dobrého sveta stará o všetky svoje stvorenia, ako je to možné, že jestvuje zlo? Odpoveď na túto otázku dáva len Posolstvo Písma, ktoré hovorí o dobrote stvorenia, ale aj o dráme hriechu a trpezlivej láske Boha, ktorý vychádza človekovi v ústrety svojimi zmluvami, vykupiteľským Vtelením svojho Syna, darom Ducha Svätého, založením Cirkvi, silou sviatostí, pozvaním k blaženému životu, k čomu sa vopred žiada súhlas pozvaných slobodných stvorení, ale ktorému sa môžu vopred vyhnúť, čo je hrozné tajomstvo. Nejestvuje ani len jedna čiarka kresťanského posolstva, ktorá by, hoci len čiastočne, nebola odpoveďou na problém zla.
Prečo Boh nestvoril svet taký dokonalý, že by v ňom nemohlo jestvovať nijaké zlo? Vo svojej nekonečnej moci by Boh mohol vždy stvoriť niečo lepšie. Ale vo svojej nekonečnej múdrosti a dobrote chcel Boh slobodne stvoriť svet, ktorý je „na ceste” k svojej dokonalosti. Anjeli a ľudia, rozumné a slobodné stvorenia, musia kráčať k svojmu poslednému určeniu skrze slobodnú voľbu a hlavne lásku. Teda môžu poblúdiť. A skutočne, zhrešili. Takto vstúpilo do sveta mravné zlo, neporovnateľne ťažšie ako fyzické zlo. Boh nie je v žiadnom prípade, ani priamo, ani nepriamo príčinou mravného zla. Ak ho dovoľuje, tak len preto, že rešpektuje slobodu svojho stvorenia a tajomným spôsobom dokáže z neho vyvodiť dobro: Lebo všemohúci Boh, keďže je nanajvýš dobrý, by nikdy nedovolil, aby v Jeho dielach jestvovalo akékoľvek zlo, keby nebol dosť silný a dobrý, žeby zo samotného zla nepovstalo dobro. Takto, časom, môžeme objaviť, že Boh vo svojej všemohúcej prozreteľnosti, môže spôsobiť dobro aj z následkov zla. Veď z najväčšieho mravného zla, akého sa človek vôbec dopustil, z vraždy Božieho Syna, Boh svojou prekypujúcou milosťou, vyvodil najväčšie dobro: oslávenie Krista a naše Vykúpenie. Zlo sa premenilo na ešte väčšie dobro.
Hovoril som, že z anjelov sa stali démoni, lebo odmietli prijať Božie Slovo skrze, ktoré a pre, ktoré boli stvorení. Naša situácia je opačná. Narodili sme sa ako ľudia škaredo postihnutí dedičným hriechom. Takmer na pozícii akýchsi hriešnych duší v tele. Boh nám ponúka Spásu. Ale táto Spása nespočíva v pravidelnom chodení do kostola, ale v Prijímaní Božieho Slova a celej Kristovej reality, ktorá je vo sviatostiach cirkvi. Spasení môžeme byť vierou skrze Slovo a Sviatosť, ináč to nejde. Kto neje, nerastie. Kto verí, ten sa otvára a prijíma a teda rastie do Spásy.