Skôr ako zaznelo ono veľké: „Iďte do celého sveta”, bolo počuť Boží hlas, ktorý pozýval: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení a ja vás posilním”. Aby sme mohli vykročiť na cesty tejto zeme a znášať ťažkosti, potrebujeme najprv prežiť: „Posilnenie od Pána!” Pán Ježiš nás dnes všetkých pozýva k sebe. Bez neho nemôžeme urobiť nič dobré. Preto ho veľmi potrebujeme. Počas jeho pozemského života nebol problém prísť k nemu. Ako to však máme urobiť dnes my, ako prísť k Ježišovi? Ktosi povedal, že všetko, čo bolo na Kristovi viditeľné prešlo do sviatostí cirkvi, všetky Kristove zázraky. Jeho hlas k nám zaznieva z evanjelií. Prísť k Ježišovi to znamená prísť do cirkvi, „lebo tam, kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“, hovorí Pán. Určite ste už okúsili, aká silná vie byť modlitba v spoločenstve.
Ježiš dnes pozýva všetkých, ktorí sa namáhajú a sú unavení. Duchovný život nieje vychádzkou, ale je to námaha, ktorá plodí únavu. Ak sa nepríde včas k zástavke, kde sa môžem posilniť a pookriať, môže nám od prežitej námahy stvrdnúť srdce. Ježiš nám stále znovu a znovu dodáva silu.
„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom: a nájdete odpočinok pre svoje duše.” Čo nám chce povedať Ježiš oným: „Vezmite na seba moje jarmo.” Vziať Ježišovo jarmo znamená asi toľko, ako prijať Ježišovu vládu do svojho života. On je kráľ a zároveň učiteľ. Čo sa máme predovšetkým naučiť: „tichosti a pokore srdca”. Nič tak neunavuje nás samých i druhých ako hlučnosť, mnohovravnosť, ukecanosť, hrubosť, nezdravé sebavedomie a pýcha. Nič nás nerobí tak vzácnymi v Božích očiach ako tichosť a pokora srdce. Tichí sú ti. ktorí sa neprebíjajú životom násilím, ale všetko svoje právo zverili do rúk božích. Tichosť vyplýva z toho vedomia, že Boh starostlivo sleduje naše osudy. Sám Boh nás vyzýva., aby sme svoj spor nechali jemu. Nič nás tak neunavuje, ako nespravodlivosť, ale aj domáhanie sa práva. V tomto svete sa nám môže zdať a možno je to naozaj tak, že hluční, násilníci vládnu svetom. Budúcnosť a vláda nad zemou patria tichým. „Blahoslavení tichí, lebo oni budú vládnuť zemou”.
Pokora je zase tichosťou pred Bohom. Pokora je vedomie pravdy o sebe i o Bohu. Preto zmĺknite pred Bohom všetky národy. Pokora je tiež snaha oslobodiť sa od pokrytectva, ktoré nás stále núti čosi hrať, čosi predstierať, pokora my dovoľuje byť naozaj tým. čím som. Pokrytectvo strašne unavuje, pretože sa musíme stále pretvarovať, čosi hrať. Pokora dovoľuje zaujať to miesto, ktoré nám prirodzene patri. A tam nájdeme odpočinok.
Ježiš nás poučuje: „Moje jarmo je totiž príjemne a moje bremeno ľahké.” Aj v dnešnom svätom prijímaní sa znovu podrobme Bohu, odrieknime sa zlého a pocítime ten úžasný oddych, ktorý nám prisľubuje Ježiš. Poďme k Nemu takí akí sme. Jeho Láska nechce, aby sme si na tvár nasadil masku, aj keby bola veľmi pekná. Ježiš chce milovať teba a nie tvoju masku. Ak dáš svoju masku dolu, pocítiš úžasnú dôveru v Neho. Koľkokrát manželia prežívajú úzkosť’, keď pristupuje jeden k druhému a keď sa boja odhaliť svoje vnútro, pýtajúc sa: „Bude ma mať ešte rád, keď jej aj toto o sebe poviem? Ale keď jej to nepoviem, bude skutočne milovať’ mňa alebo len moju masku?“
Keď prichádzam k Ježišovi, nemáme a nesmieme mat’ takýto strach, pretože on nenávidel zo všetkého najviac pokrytectvo. „Zvláštnosť’ tejto lásky je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale Boh skôr miloval nás” tvrdí sv. Ján. A Svätý Pavol hovorí: „Boh nás miloval, ešte keď sme boli hriešni.“ Hovorí to ten Pavol, ktorý na sebe samom najviac zakúsil, ako poznanie vznešenosti Krista Ježiša a jeho lásky zmenili jeho život plný násilnosti, zlých skutkov a rúhania. Boh nás miluje takých aký sme, v každej situácii nášho života, aj v prejavoch slabosti a biedy. Toto všetko je súčasťou Božej výchovy. My všetci sme v Cirkvi, ktorá je Nápravnovýchovným ústavom Božej Lásky.